„Neutiekol som z Trnavy, ani zo Spartaka,“ hovorí ĽUBOŠ SARNOVSKÝ (50), ktorý mal v klube na starosti marketing.
Po vyše roku sa jeho cesty s Trnavou rozchádzajú. V exkluzívnom rozhovore hovorí o kampaniach, ktoré viedol, o zmenách, ktoré do Trnavy priniesol aj o tom, čo je pravdy na možnom odchode k najväčšiemu rivalovi.
Vyše roka sa meno Ľuboš Sarnovský spájalo s klubom Spartak Trnava. Prečo toto spojenie končí?
Poviem to férovo a úplne jednoducho. Vypršal mi dohodnutý kontrakt s klubom, ktorý si ma najal na konkrétne obdobie. To sa naplnilo a k jeho predĺženiu nedošlo.
Bolo to pre vás prekvapenie, alebo išlo o dlhšie plánovanú rozlúčku?
Spolupráca so Spartakom ma nesmierne nadchla a neskutočne veľa naučila. Ale tiež veľmi veľa som tomuto klubu a ľuďom odovzdal. Mám šťastie, že mi to moja rodina i kolegovia v televízii JOJ umožnili. Dostal som veľký priestor i zodpovednosť pokryť kľúčové oblasti ako sú obchod, marketing, sponzoring, vonkajšie vzťahy a public relations. Podieľať sa na novej stratégii.
Na Slovensku sa chystá veľká zmena. Do Trnavy môže zamieriť tréner, ktorý má strach z autobusov Čítajte Je to klub, ktorý má na Slovensku veľký rešpekt a kredit. Máme privilégium, že môžeme istú časť života tvoriť jeho príbeh. Vďaka vášni fanúšikov pre futbal, vďaka silnému postaveniu futbalu v meste som vždy vravel, že pre mňa je Trnava slovenský Liverpool. A to som si potvrdil nielen pred každým zápasom, ale aj každé ráno, keď som medzi prvými prichádzal do kancelárie. S kávou v ruke a s úsmevom, pretože som sa tešil na každý deň.
Ukončenie spolupráce bolo pre mňa svojim spôsobom prekvapením, ale beriem ako realitu. Podobnej čelia vo futbalovom prostredí nielen top manažéri, ale aj hráči, či tréneri. Ak sa klub rozhodne s hráčom nepredĺžiť kontrakt, naznačí mu tým, že už ho nepotrebuje alebo nevie využiť jeho služby, stáva sa voľným hráčom a ten sa podľa toho zariadi.
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v klube? Čo sa vám podarilo, čo nevyšlo a na čo by ste ešte potrebovali viac času?
Žijeme v dobe, kedy váš prínos hodnotia čísla a predaje, tie moje ukáže čas. To, čo nebolo priamo vidieť, bolo napríklad riešenie vnútornej organizácie klubu a potom aj jeho efektívnejšiu komunikáciu navonok. Mňa dnes teší najmä to, kam sme posunuli vnímanie Spartaka ako značky aj mimo futbalu. Napríklad v otázke podpory žien v športe, vo vzťahu k mestu, fanúšikom i partnerom na celom Slovensku. A hoci nezabúdame na to, aký hlad po dobrom futbale majú verní fanúšikovia, dnes začína byť Spartak už viac, než len futbalový klub. Ako firma i klub je lídrom, inšpiruje, motivuje, prináša zážitky a verím, že čoraz viac divákom aj radosť a hrdosť.
Čo pre vás bolo najväčšou výzvou v Spartaku?
Zvládnuť časový stres a obrovský tlak na výsledok. Často viac ako 200 hodín práce mesačne, niekedy aj 12-14 hodín denne, stále v pohybe alebo za volantom v aute, byť stále pripravený reagovať, vysvetľovať, obhajovať, zdôvodňovať, ale tiež improvizovať a paralelne žiť niekoľko samostatných manažérskych životov súčasne. Inak brnkačka. U nás doma o tom vedia svoje, keď som za celý víkend alebo večer pri telke zo seba dostal sotva pár viet. Ďakujem im, že to so mnou vydržali.
Zľava: PR manažér klubu Pavol Popovec, prezident Spartaka Peter Macho, športový riaditeľ Martin Škrtel a Ľuboš Sarnovský. (zdroj: FC Spartak Trnava)Počas vášho pôsobenia vzniklo niekoľko zaujímavých kampaní na prilákanie fanúšikov. Na ktorú spomínate najradšej?
No, jedna špeciálna by tu bola. Na najväčšiu udalosť roka v Trnave, na derby so Slovanom, sme postavili kampaň so sloganom „Porádne derby potrebuje porádne párky“. Fakt sme si jej prípravu užili, aj sme sa pri nej nasmiali. Vedeli sme, že bude provokovať, ale chceli sme do toho dostať čosi humorné a úprimné. A hoci spočiatku spustila vlnu nevôle medzi oddanými trnavskými fanúšikmi, že prečo pozývame na derby párkami, vo výsledku sme niekoľkonásobne zabodovali.
Slovan navyše derby u nás prehral a extra veľké párky mali taký úspech, že ich zaraďujeme do trvalej ponuky. Mne sa v ten deň už ani neušli. Dobrý marketér musí mať cit pre príležitosť a musí byť odvážny. Ak si spomeniete na zápas leta s Aston Villou, vtedy štvrtým tímom Premier League, historicky prvý ligový zápas žien Spartaka na našom slávnom štadióne, na nádhernú kampaň „Rodzina, kerú si vybereš“ s reálnymi fanúšikmi a legendárnym Marekom Ujlakym a jeho synom, súčasným hráčom Spartaka, či práve bežiacu najnovšiu kampaň na permanentky so sloganom „Buď meno trnavského futbalu“, tak vo mne pri tom všetkom lomcuje veľká hrdosť a číra radosť. Aj preto, lebo sa do toho vložil veľmi šikovný tím kreatívcov pod vedením Mária Poora, ktorý sa vrátil na Slovensko z Prahy a „trafil to na prvú“.
Akým najväčším problémom ste vo vzťahu k fanúšikom či dovnútra klubu museli čeliť počas pôsobenia v Trnave?
Základnou úlohou je nastaviť si férové vzťahy založené na dôvere. Na trpezlivej diskusii, na ochote stretávať sa a hovoriť spolu, na hľadaní rozumných riešení. Začali sme budovať piliere toho, vďaka čomu fanúšik i partneri môžu mať radi klub, aj keď nevyhráte zápas. To je jedna z vecí, ktorú klub potrebuje robiť uveriteľne, ak chce rásť a mať budúcnosť.
Je toto definitívny koniec alebo existuje šanca, že vás ešte v Spartaku v budúcnosti uvidíme?
Poviem úprimne, ja som sa s kolegami, hráčmi v kabíne, prezidentom klubu Petrom Machom, generálnym manažérom Martinom Hudecom, športovým riaditeľom Martinom Škrtelom, či s trénerom Michalom Gašparíkom alebo s ľuďmi, ktorých možno nepoznáte, ale vidíte ich ako pracujú na štadióne, či v jeho okolí, nelúčil. Nie doslova. Vieme o sebe. Podali sme si úprimne ruky a zostalo to visieť vo vzduchu. Verím, že sa ešte uvidíme, preto žiadne lúčenie.
Nemám rád lúčenia a toto by ani nemalo logiku. Neutiekol som z Trnavy, ani zo Spartaka. Obľúbil som si mesto aj ľudí v ňom, naučili ma už aj čo to po „trnafsky“ a zažil som toľko milých vecí a stretnutí, vrátane tých pracovných. Všetci sa ma akurát pýtali, či teraz pôjdem do Slovana. Tak to ma pobavilo. A hoci moja mama fandí Slovanu a za mňa je to v poriadku, toto by som červeno-čírnym neurobil.
Sú kritizovaní, vraj nestíhajú. Sú však dušou kabíny. Aký zmysel má predĺžiť zmluvy tridsiatnikom? Čítajte Môžete prezradiť kam povedú vaše ďalšie kroky?
Som stále vďačný za to, že môžem byť od prvého dňa vysielania súčasťou televízie JOJ a že sa môžem realizovať aj v oblastiach, ktoré každý deň nevidieť na televíznej obrazovke. Teraz je však najlepší čas na dovolenku, dlžím to ľuďom, ktorí ma majú radi, nedávno som oslávil 50-tku, balím preto celú rodinu a ideme na pár týždňov splynúť s miestnymi obyvateľmi v jednom príjemnom chorvátskom mestečku.
