TRNAVA. Umelá inteligencia (AI) je čoraz vyspelejšia, pomôže vám s textom, s pracovnou zmluvou či poskytne právnu radu. Môžete sa s ňou dokonca porozprávať.
Nedávno v súťažnej šou televízie Markíza Let´s dance sa jedna zo súťažiacich Eva Burešová pred kamerami zdôverila, že keď prežíva ťažšie obdobie, preberá svoje problémy s umelou inteligenciou.
Vie AI reálne človeku pomôcť, nahradí v budúcnosti rolu psychológov, môže mať na jednotlivca pozitívny vplyv? Aj na to sme sa pýtali psychiatra Martina Kalaša, ktorý vedie Psychiatrickú ambulanciu Kvalium v Trnave. Potvrdil, že tak ako všetko, aj AI má svoje pozitívne i negatívne stránky.
S AI preberajú ľudia aj svoje problémy. Čo si o tom myslíte ako psychiater?
Umelá inteligencia v kontakte s človekom je veľký imitátor. Sama nie je (zatiaľ) schopná prežívať emócie. Dokáže však budiť dojem, že im rozumie. Na hlbšej úrovni, ako je skutočne schopná. Ľuďom však imitácia často postačuje, aj keď nie je schopná naplniť ľudskú potrebu a túžbu po hĺbke. To dokáže len iná živá, mysliaca bytosť.
Je teda niečo zlé na tom, že sa s AI porozprávam?
Samotná konverzácia nie je problém. Existencia predmetu, s ktorým vedieme “rozhovor”, napokon nie je nová. Svoju dušu sme si zvykli vylievať kadekde.
Napríklad s plyšákmi, domácimi zvieratami alebo vŕbami pri potoku. Vyrieknuť svoje ťaživé myšlienky, obavy a úzkosti je samo osebe uľavujúce.
AI len pokračuje v tejto tradícii. Nebezpečenstvo spočíva v tom, keď začne prevažovať nad reálnym sociálnym kontaktom.

O čom to vypovedá?
Vypovedá to len o potrebe sociálneho uspokojenia. To vždy bolo, je, aj bude a vyplýva to z evolučnej danosti človeka. To, že v dnešnej dobe je anonymizácia jedinca výraznejšia a komunitné väzby slabšie, náhradné riešenia sú na vzostupe. Nie je len dané dobou, ale aj tým, že tie náhrady a imitácie sú dostupnejšie a klamuschopnejšie.
Môže to mať na jedinca pozitívny vplyv? V čom hlavne?
Pozitívny vplyv to isto má. Už len v tom, že človek trochu stratí pocit samoty. Samota je desivá. Historicky evolučne sa podobá na rozsudok smrti. Tú negativitu si prenášame dodnes, aj keď už stratila z reálneho ohrozenia. Aj predstava osobného všadeprítomného asistenta, ktorý je schopný poradiť, pomôcť je len otázkou niekoľkých rokov.
Pri obstojnom fungovaní by mohol poskytnúť akú-takú spätnú väzbu, ponúknuť alternatívu riešenia situácií. To by mohla byť veľká pomoc. Taký kamarát do kapsy. Pripomenie, že treba užiť lieky, učiť sa na skúšku alebo si oddýchnuť. Pre obrovský počet ľudí by to predstavovalo veľkú pomoc a aj úľavu pre okolie, ktorému by sa znížila potreba dohľadu.
Čo tie negatívne stránky, aké následky to môže mať?
Negatívnych vplyvov môže byť, rovnako ako pozitívnych, nepreberne. A tak ako pozitíva, tak aj tie negatíva sa naplno prejavia. Asi najvýraznejším problémom môže byť závislosť od takého AI kamoša.
Keďže je a bude programovaný na uspokojenie “klienta”, bude výrazne narcisticky uspokojivejšie tráviť čas s ním ako s reálnymi ľuďmi, ktorí naopak niekedy dokážu byť veľmi antagonistickí. Okrem zraneného ega to má kopec výhod – núti nás to k premýšľaniu a sebareflexii.
Môže umelá inteligencia v budúcnosti suplovať psychológa či psychiatra?
Čiastočne. Ona to predsa už robí. Je ľahké zveriť sa AI kamošovi. Je dostupný, milý, neodmietajúci.
Len spätná väzba bude strojová, nebude mať kvalitu ľudského kontaktu. Na jednej strane to môže pomôcť, na druhej tam ostane neprekročiteľný limit stroja. Aj keby AI bola schopná emócie chápať a nadobudla by abstraktné vedomie podobné človeku, stále tam ostane ťažko prekonateľný rozdiel vo vnímaní vlastného ja.
To je definované telesnou, hmotnou formou a preto by sa skúsenosť žitia nedala prenášať. To by ovplyvňovalo schopnosť empatie na tej najhlbšej úrovni pudov, túžob, strachu a obáv.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Ako by sa dala AI zneužiť,
- môže nás ohroziť v budúcnosti,
- hrozí zánik ľudstva, môžu sa naplniť katastrofické filmové scenáre,
- bude voči AI rásť odpor ľudí, ktorí prídu pre ňu o prácu.
V akých prípadoch by osoba, ktorá preberá svoj život s AI, mala vyhľadať odbornú pomoc?
Asi v prípade, že odchádza z reality do viruálneho sveta matrixu. Keď čas strávený v tomto svete prevyšuje čas, ktorý trávi s reálnymi ľuďmi a na každé obmedzenie kontaktu s AI reaguje podráždene až agresívne.
Keď prestane žiť život ako ľudská bytosť a začne sa stávať len perifériou AI. Skúsenosť už máme v oblasti počítačových hier. Tu to bude ešte náročnejšie.