Tréner MICHAL GAŠPARÍK mal vyše štyri roky zdvojenú úlohu. Okrem toho, že mužstvo dennodenne pripravoval na tréningoch, analyzoval zápasy, určoval taktiku a viedol tím, vyberal so svojimi asistentmi Tomášom Prisztácsom a Mariánom Hodulíkom aj nových hráčov.
„Mal som oponentúru vo vedení klubu a majiteľoch. Musel som ich presvedčiť, mať pripravené dobré argumenty, prečo daného hráča chceme,“ priznal kouč Spartaka Trnava.
Ako ste to dokázali skĺbiť rolu trénera i skauta?
Funguje to tak, že máte robotu navyše a o to menej voľného času. Teraz sme po finále hrali s Košicami a prvýkrát sme s mojimi dvoma asistentmi sedeli pred zápasom a nudili sa. Hovorili sme si, že prvý raz nesledujeme zápas a nestriháme ďalší zápas. V tomto to bolo špecifické. Popri manažovaní A-tímu sme robili manažérsku a skautskú činnosť.
Aj ste priamo oslovovali hráčov?
Áno, väčšinou som to bol ja. Volal som ich manažérovi alebo priamo hráčom. S niektorými mi pomohol prezident Peter Macho, ale väčšinou boli tieto rozhovory o mne. Je to správne, lebo hráči chcú počuť trénera, mať ho na telefóne. Vtedy ich dokážete presvedčiť.
Gašparík odmietol lukratívnu ponuku. Vedel o nej len prezident, vraví. Odíde čoskoro do Poľska? Čítajte Dohadovali ste sa s nimi aj na podmienkach?
Toto som nikdy neriešil, na to nie som vhodný typ. Ja stojím väčšinou na strane hráčov a chcem pre nich to najlepšie. Na toto treba biznismenov, ako sú majitelia či prezident.
Keď ste chceli v tíme nejakého hráča a vedenie sa s ním nevedelo dohodnúť, tlačili ste na vedenie, aby boli veľkorysejšie?
Vždy to takto bolo, či to bol lacnejší alebo drahší hráč. Mal som oponentúru vo vedení i majiteľoch. Musel som ich presvedčiť, mať pripravené dobré argumenty, prečo daného hráča chceme.
Viete si v budúcnosti predstaviť aj úlohu športového riaditeľa?
Mali sme s realizačným tímom celkom slušnú úspešnosť. Doniesli sme do klubu hráčov, s ktorými sme dosiahli tímové ciele a ešte niečo navyše, ako boli finálové zápasy, trofeje a skupinová fáza Konferenčnej ligy. V staršom veku si to viem predstaviť, táto práca by ma napĺňala.
V rozhovore sa dočítate:
- Kto vytiahol zanedbaného Freliha a prečo je ako argentínsky brankár,
- ako vnímal začiatky Kratochvíla, ktorý mal problémy s vyhorením,
- v čom sa najviac zlepšil Adrian Zeljkovič a koho je to zásluha,
- prečo si myslí, že Zeljkovič ani Ofori v Spartaku neostanú,
- prečo chce mať Mikoviča a Procházku v najväčších zápasoch na ihrisku,
- torí hráči môžu byť v budúcnosti kapitánmi Spartaka.
Túto úlohu v Spartaku prebral Martin Škrtel. Čo sa pre vás zmenilo?
Mám viac času sa sústrediť na iné veci. Verím, že to bude úspešné, prinesú sa hráči, ktorí pomôžu naplniť ciele. Aj keď predtým som fungoval bez športového riaditeľa, nikdy to rozhodnutie nebolo len na mne. Potrebovali sme sa vždy dohodnúť v klube. Keď sme sa nezhodli, tak sme toho jedného prehlasovali. Vždy som sa držal myšlienky, že sa potrebujem zhodnúť s mojimi asistentami. Keď sa to podarilo, vedel som, že môžeme ísť do toho.
Teraz sa neobávate, že vás prezident so športovým riaditeľom prehlasujú?
Môže nastať aj táto situácia. Som na ňu pripravený. Správny hráč však bude ten, na ktorom sa všetci zhodneme. Dávať trénerovi hráča, o ktorom nie je presvedčený, nie je správna cesta. V tomto som nikdy nebol tvrdohlavý a vypočul som si aj iný pohľad.
Po odchode brankára Dominik Takáča ste do tímu priviedli Slovinca Žigu Freliha, ktorý patrí v tejto sezóne ku kľúčovým hráčom. Ako prebiehal jeho príchod?
