Spartak Trnava sa v posledných štyroch rokoch dostal zakaždým do finále Slovenského pohára, z toho trikrát ho vyhral. Je to niečo unikátne a neopakovateľné. Možno aj preto sa tréner MICHAL GAŠPARÍK rozhodol, že rozhovor urobíme v Sieni slávy Spartaka Trnava.
Za sklenenými výklenkami sú klubové dresy i trofeje, ktoré lemujú celú históriu klubu. Už tam bol aj čierny dres so zlatými prvkami, v ktorom Trnavčania získali posledný pohár.
„Jeden titul sa podarilo získať viacerým trénerom v Spartaku. Avšak štyri finále po sebe a z toho tri víťazné nedosiahol v Trnave nikto,“ priznal 43-ročný kouč Trnavy.
Tento pohár je malý, nudný a nezaujímavý, vyhlásil bývalý tréner Trnavy Nestor El Maestro po semifinálovom vypadnutí so Slovanom 2018. Čo si o tom myslíte?
Asi každý vie, ako to bolo myslené. Odvtedy sa to postupne menilo, pretože kluby a tréneri pochopili, že je to jedna z ciest do pohárovej Európy. Je kratšia. Môže sa vám to podariť, aj keď nemáte najsilnejší tím v lige. Je to lákavejšie aj v tom, že hráte v Európe a napríklad teraz budeme mať prvýkrát v predkole žolíka.

Aký prívlastok by ste poháru dali po úspešnom období?
Je vždy plný emócii, na rozdiel od ligy. Keď zvládnete finále a zdvihnete trofej nad hlavu, je to výnimočný zážitok. Keď bojujete o titul a už niekoľko kôl dopredu to máte isté, stráca to trochu náboj. Finále je špecifické, preto má svoje čaro.
El Maestro získal s Trnavou majstrovský titul po 45 rokoch. Myslíte si, že troma víťazstvami v Slovenskom pohári ste jeho úspech prekonali?
Ani neviem. Titul je, samozrejme, vždy viac. Ja si však cením konštantnosť a kontinuitu, ktorú sme v pohári dosiahli. Keď sa na to pozrieme z hľadiska histórie, jeden titul sa podarilo získať viacerým trénerom v Spartaku. Avšak štyri finále po sebe a z toho tri víťazné nedosiahol v Trnave nikto.
V rozhovore sa dočítate:
- Je pre Trnavu zisk pohára niečo podobné ako pre Slovan zisk titulu,
- čo prežíval, keď videl vo finále vyše osemtisíc fanúšikov Spartaka,
- aká magická vec sa stala počas najlepšej atmosféry, akú v živote zažil,
- v Trnave je veľa fanúšikov úspechu, hoci im občas rozumie,
- ako veľmi je poverčivý a prečo Trnava nehrala vo finále v bielych dresoch.
Prečo sa stal pohár pre vás a celú Trnavu taký dôležitý?
Vyplynulo to zo situácie. Keď som prišiel k tímu, hneď prvý pohárový zápas sme prehrali s Trenčínom. Od ďalšej sezóny sme sa na tie zápasy chceli pripraviť a sústrediť. Trnava má najväčšie ambície, ale realita je taká, že nedokážete v dlhodobej súťaži konkurovať lepším a bohatším tímom. A pohár je cesta, kedy sa im v jednom či v dvoch zápasoch môžete vyrovnať. Máte veľkú šancu uspieť. Podarilo sa to prvý raz a potom nám to akoby prischlo. Motivácia hráčov bola iná ako v prvom ročníku, kedy úplne nevedeli, čo to znamená. Potom to už išlo samé a občas som cítil, že mužstvo sa viac sústredí na pohár ako na ligu.
Z koho iniciatívy vzniklo, že sa zameriate na zápasy v pohári?