TRNAVA. Fanúšikovia Slovana pred zápasom vytiahli choreo, na ktorom slovanista s maskou na tvári berie pohár Trnavčanovi. „Berieme si späť požičané,“ napísali.
Futbalisti Slovana chystali pomstu za prehraté finále spred roka. Tentoraz sa finále hralo na Štadióne Antona Malatinského. Druhýkrát po sebe sa však z triumfu tešili Trnavčania.
Na tribúnach sa tiesnilo 15 427 divákov. Bolo vypredané. Zároveň to bol nový divácky rekord vo finále Slovenského pohára v ére samostatnosti.
O rok predtým bolo na Tehelnom poli o približne päťtisíc ľudí menej.
Je to tak, ako sme si to vysnívali
Hoci Slovan vo finále opäť viedol 1:0, Spartak zápas otočil. Päť minút pred koncom zápasu vyrovnal Abdulrahman Taiwo a v predĺžení sa stal hrdinom striedajúci žolík Jakub Paur. Gólovú poistku v závere pridal ešte z penalty Filip Twardzik.
„Je to tak, ako sme si všetci vysnívali. Fantastické finále, obidve mužstvá mali šance, bolo to s happyendom pre nás. Toto finále bolo ťažšie ako prvé, pretože sme mali v hlave, že nám to chce Slovan vrátiť,“ skonštatoval tréner Spartaka Michal Gašparík.
Gašparík bol ako rocková hviezda. Najskôr vyzeral ako autobusár, uťahovali si z neho hráči Čítajte Slovanistická pomsta sa nekonala. A vôbec prvýkrát v histórii klubu dokázal Spartak obhájiť víťazstvo v Slovenskom pohári.
Do značnej miery to bolo podobný duel ako pred rokom. Trnavčania sa na súpera pripravili výborne takticky a opäť ho prevýšili bojovnosťou a chcením. Slovanisti hrali miestami profesorsky, akoby sa im nič nemohlo stať.
„Pred zápasom som videl mail, že už majú doobjednané zlaté medaily. Mali nachystané tričká a všetky veci na oslavy,“ vravel Gašparík.
