Na svet sa díva z vozíka, jej domovom je strelnica. V Košiciach mi ľudia hneď pomôžu, v Trnave zriedkavo

Popri športe zvládla tri vysoké školy.

Reprezentantka v parastreľbe Veronika Vadovičová.Reprezentantka v parastreľbe Veronika Vadovičová. (Zdroj: TASR)

Narodila sa s rázštepom chrbtice a v prvých rokoch jej života nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mohla venovať športu. V súčasností má osem medailí z paralympijských hier, ocenenie Slovenka roka či Krištáľové krídlo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

VERONIKA VADOVIČOVÁ hovorí o tom, aké je byť profesionálnou parašportovkyňou, o disciplíne na športovisku aj v súkromí či o tom, čo jej prinášajú návštevy spoločenských udalostí.

Ako spomínate na svoje detstvo a na prvé kontakty so športom?

Moje detstvo sa nieslo najmä v znamení rehabilitačných cvičení. So športom som nemala prakticky žiadny kontakt, od telesnej výchovy som bola oslobodená. Rada som však sledovala krasokorčuľovanie v televízii, najmä počas olympijských hier to bol môj celý športový svet.

SkryťVypnúť reklamu

Kedy sa to začalo meniť?

Na strednej škole. Navštevovala som integrovanú školu v Bratislave, kde fungoval športový klub s ôsmimi krúžkami. Učiteľ mi navrhol streľbu a ja som to skúsila. Neskôr som sa prihlásila aj na atletiku a v rámci telesnej výchovy sme hrávali hádzanú na vozíkoch. Vtedy som začala športovať naplno.

Uvedomovali ste si už vtedy, že ste v niečom odlišná od svojich rovesníkov?

Ani nie. Skôr to vnímalo moje okolie. Mama musela napríklad riešiť, na akú školu môžem ísť. Nechodila som na školské výlety, čo mi bolo ľúto, ale necítila som sa iná. Možno dnes, v dospelosti, si viac uvedomujem praktické obmedzenia, keď riešim, či sa niekam dostanem alebo nedostanem, podľa toho, či tam majú bezbariérový prístup. Toto sú momenty, keď si uvedomím, že je to niekedy únavné. Ale beriem to ako súčasť života.

SkryťVypnúť reklamu

Vnímate svoj hendikep skôr ako prekážku alebo výzvu?

Ako výzvu. Vždy hovorím, že prekážky sú na to, aby sa prekonávali, nie aby nás zastavili. Kde sa nedostanem, tam jednoducho nepôjdem, ale ak chcem niekam ísť, tak to skúsim. Potrebujem síce pri sebe niekoho, kto mi pomôže, ale rozhodne nie som ten typ, čo by sedel doma pri televízii.

Akú rolu vo vašom živote zohrávali predsudky okolia, či už počas školy, alebo neskôr?

Na škole som sa s predsudkami veľmi nestretla. V bežnom živote sú, samozrejme, situácie, keď ich človek pocíti. Keď som ešte chodila, ľudia sa často obzerali, ako kráčam. Deti sa zase pýtali svojich rodičov, prečo tak chodím alebo prečo som na vozíku.

Ale úprimne, ak má niekto voči mne nejaký predsudok, nech si ho má. Skôr sú pre mňa výzvou praktické veci, ako verejné budovy, kde stále vedú schody, alebo keď sa do divadla musím dostať zadným vchodom. Nie je to o tom, že by mi niekto povedal niečo nevhodné.

SkryťVypnúť reklamu

Viac počúvam od kamarátov, že majú problém nájsť si prácu, aj keď majú vysokú kvalifikáciu, len preto, že sú na vozíčku. Ja osobne som takúto skúsenosť zatiaľ nemala, ale viem, že to je reálny problém.

Zmenil sa podľa vás prístup k hendikepovaným za posledné roky?

Určite áno. Ťažko to porovnávať úplne presne, pretože až do osemnástich rokov som nemala auto a všade som chodila s mamou. Sama som sa z dediny prakticky nikam nedostala. Až keď som začala šoférovať, otvoril sa mi svet. Odvtedy som začala viac cestovať po Slovensku či zahraničí a vidím, že situácia sa postupne zlepšuje. Hoci je to často veľmi individuálne, záleží aj na regióne.

Prezraďte viac.

Spomínam si, že keď som bola pred pár rokmi v Čadci, tak sa na mňa obzeral azda každý druhý človek, a to som vtedy ešte nebola nijako známa. Naopak, keď prídem do Košíc, je to úplne iné. Tam sa ma bežne ľudia pýtajú, či nepotrebujem pomôcť, sú bezprostrednejší. Chodíme tam do divadla, na diskotéky. A stalo sa mi aj to, že som si ešte ani nestihla nájsť miesto na sedenie a už ma cudzí ľudia volali tancovať. S niektorými som pretancovala celú noc.

Rovnako aj v bežných situáciách – v obchodoch alebo na parkoviskách – keď si chcem vyložiť vozík z auta, v Košiciach niekto hneď pristúpi a pomôže. V Trnave veľmi zriedkavo, v Bratislave sem-tam. Ale keď to porovnám s minulosťou, veľký rozdiel nastal aj vďaka obchodným centrám, ktoré nám vozíčkarom doslova otvorili svet.

V akom zmysle?

V obchodných centrách sú nielen obchody, ale aj pošty, banky, kiná, dokonca niektorí lekári. Sú bezbariérové, čo je pre nás zásadné. Napríklad v bratislavskom Starom Meste viem asi o dvoch reštauráciách, do ktorých sa bez problémov dostanem. V Trnave možno o jednej či dvoch. Väčšinou, keď sa chcem s niekým stretnúť, tak to riešime v obchodnom centre, kde je to jednoduchšie.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným MYregiony.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každé 4 týždne.
Pošlite SMS s textom CBAN2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Život v meste

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie
  2. Pranie a sušenie, ktoré ladí s vaším domovom
  3. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  4. Výnimočný víkend v Košiciach: Biela noc priniesla umenie aj chuť
  5. Kliešť môže prekvapiť kedykoľvek, ochorenie hrozí celoročne
  6. Ikonické hororové postavy, ktoré ťa budú strašiť tento Halloween
  7. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie
  8. Rekreačným poukazom viete zaplatiť aj kúpele pre starých rodičov
  1. Pranie a sušenie, ktoré ladí s vaším domovom
  2. Výnimočný víkend v Košiciach: Biela noc priniesla umenie aj chuť
  3. Kliešť môže prekvapiť kedykoľvek, ochorenie hrozí celoročne
  4. Ikonické hororové postavy, ktoré ťa budú strašiť tento Halloween
  5. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie
  6. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie
  7. Elektrifikujte svoj biznis! Ukážeme vám, ako na to
  8. Ako zistíte, že máte v tele zápal
  1. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie 9 015
  2. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie 8 584
  3. Kto nás naozaj zadlžil a prečo Slovákom siahajú na výplaty? 6 030
  4. V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich 4 552
  5. Nivy Tower je medzi top 10 kancelárskymi budovami sveta 3 357
  6. Rekreačným poukazom viete zaplatiť aj kúpele pre starých rodičov 2 955
  7. Kliešť môže prekvapiť kedykoľvek, ochorenie hrozí celoročne 2 649
  8. Sladké bez kompromisov: Ako Schär mení svet bezlepkových dobrôt 2 534
  1. Vladimír Krátky: Bratislavský hrad - „ ... všecko úplne absurdní ? ... “
  2. Tomáš Halagan: Koniec a nový začiatok
  3. Irena Šimuneková: Hájiček v Trstíne – miesto, kde sa spája viera, umenie a história
  4. Jozef Kurty: Sekty pravdy: Má zmysel oponentská diskusia vo verejnom priestore?
  5. Juraj Droppa: Áno, osud dieťaťa neurčí ulica. Určí ho váš zákon, pán minister.
  6. Monika Albertiová: Rozpočet je ilúzia. Je to len dokument zúfalstva. Po nás potopa!
  7. Ivan Čáni: „Matovič, Lipšic a Naď už dávno mali sedieť v base.“
  8. Anna Brawne: Pán Pellegrini, že vám tá nenávisť voči LGBTI+ Ľuďom nevadila, keď ste podpisovali tú Ústavu..
  1. Rastislav Puchala: Konečne dobrá správa o slovenskej ekonomike a spoločnosti vôbec 14 054
  2. Radoslav Záhumenský: Tento hrad je len hodinu od Bratislavy a patrí medzi najkrajšie zrúcaniny Slovenska! 🏰 12 348
  3. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije! 11 571
  4. Elena Antalová: Do Šaštína kolenačky, ale pohár vody Mikloškovi..? 8 970
  5. Ján Valchár: Ukrajinská vojna sa presunula na Sibír 8 428
  6. Ján Valchár: Fantastické správy z Ukrajiny (a Ruska, hahaha!) 4 486
  7. Ján Valchár: Niet dňa bez rafinérie (alebo Pray for Hatatitla!) 4 312
  8. Ján Valchár: Čo chce ruské velenie dnes? Nevieme! 4 028
  1. Anna Brawne: Pán Pellegrini, že vám tá nenávisť voči LGBTI+ Ľuďom nevadila, keď ste podpisovali tú Ústavu..
  2. Věra Tepličková: Šťastný Deň starých rodičov
  3. Radko Mačuha: Ako som prestal byť rusofilom.
  4. Dušan Koniar: V piatok sa Fico opýtal, v nedeľu uplynú tri roky, čo odpoveď pozná
  5. Věra Tepličková: Náhoda je blbec alebo Z čista jasna, nikde nič, a tu zrazu... Hajnovič
  6. Roman Kebísek: Básnik Baudelaire Sabatierovej: Chcem sa vkradnúť k tvojim pokladom
  7. Dušan Koniar: Fico je hrdý ako sa hrbí
  8. Věra Tepličková: Spevy s/piatočné alebo Krásna, krásna, kde si sa ty pásla?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Jadrová elektráreň v Bohuniciach si tento rok pripomína 40 rokov od pripojenia 4. bloku do siete.


Ilustračná foto.

Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že záujem o očkovanie v posledných rokoch stúpa. Stále však zaostávame za susednými krajinami.


Slovenská parastrelkyňa Veronika Vadovičová.

Cenné kovy osláviť nestihne.


1

Celý deň bude prebiehať aj live painting s umelcom Filipom Ovádekom.


TASR

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu