TRNAVA. Najskôr tam boli invalidi, neskôr dôchodcovia a teraz zdravotne znevýhodnení. Domov sociálnych služieb Bojková pri Senici začal fungovať ešte začiatkom minulého storočia. Od päťdesiatych rokov slúžil pre mentálne znevýhodnených dospelých ľudí.

A odvtedy tam začali svoju púť rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré sa nasledujúcich 75 rokov o nich starali. Tento bol ich posledným.
Župan ocenil ich prácu
Od roku 2002 je toto zariadenie v pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.
"Keď vidím ľudí, ktorých som mala na starosti, šťastných, cítim, že som potrebná a som na správnom mieste. Motivuje ma to robiť ďalej pre tých, čo to budú potrebovať," povedala rehoľná sestra Andrea.
Župan Jozef Viskupič sestrám ešte v polovici marca osobne poďakoval, ocenil ich obetavú prácu. Za celý čas pôsobenia sa v zariadení vystriedalo približne 80 rehoľných sestier.
Na dôvody ukončenia pôsobenia v Bojkovej sme sa spýtali Márie Terézie Dobrovičovej, provinciálnej predstavenej Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža.
Tá hneď v úvode priznala, že apoštolát v domove Bojková bol veľmi zaujímavý, ale aj náročný.
„Toto miesto považujeme za mimoriadne, kde sa sestry 75 rokov starali o tých najslabších a najzraniteľnejších,“ uviedla. Aj napriek tomu sa ich počet v zariadení postupne znižoval a v poslednom období tam pracovali už len štyri sestry.
„Veľmi dlho sme uvažovali, či ukončíme našu službu alebo zostaneme. Po rozhovore s generálnym vedením našej kongregácie sme sa rozhodli ukončiť činnosť. Zároveň toto rozhodnutie bolo ovplyvnené aj tým, že sestry, ktoré by odišli, by už nemal kto vystriedať,“ dodala.
Náročné podmienky
Mnohé zo sestier tam prežili väčšiu časť života, podľa Dobrovičovej veľmi radi spomínajú na toto obdobie. Aj napriek tomu, že začiatky boli veľmi náročné. Domov sociálnych služieb Bojková sa nachádza v hlboko v lese na odľahlom mieste.
„Najmä v zime sa stával ťažko prístupný a často boli všetci odrezaní od sveta. Postupom rokov sa situácia mierne zlepšila, ale predsa to bolo náročné. Sestry na tomto mieste nielen pracovali, ale aj žili,“ doplnila s tým, že za celý ten čas sa nikdy nenechali odradiť či znechutiť a mali zmysel pre humor.
Práca s hendikepovanými ľuďmi bola náročná po telesnej i duševnej stránke. Sestry pracovali predovšetkým ako zdravotné sestry, niektoré ako ošetrovateľky. Ďalšie pôsobili v ekonomickej a personálnej oblasti, iné zasa v kuchyni. O klientov sa starali nielen po telesnej, ale aj po duchovnej stránke.
Záujem je u nás iný
V súčasnosti je na celom Slovensku 149 sestier. V porovnaní spred desiatich rokov je to o 23 menej, čo možno nie je veľa, ale nových veľa nepribúda.
„Je to realita, ktorú prežívajú rehoľné spoločenstvá a kňazské semináre nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ale v provinciách, ktoré máme, napríklad v Indii a v Afrike, počty sestier rastú," zhrnula provinciálna predstavená.
V dnešnej dobe sa podľa jej slov mladí ľudia ťažšie rozhodujú pre takéto povolania, paralelu vidí aj so vstupom do manželstva.
"Ťažšie sa robia rozhodnutia, ktoré majú mať trvalé záväzky. Pokles je možno ovplyvnený aj menším počtom detí. Som presvedčená, že povolanie v srdciach mnohých mladých ľudí existuje. Záleží len na ich otvorenosti a odvahe urobiť tento krok a nasledovať Ježiša,“ vyznala.

Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža vznikla v roku 1856 v Ingenbohle vo Švajčiarsku. Vznik provincie na Slovensku sa datuje do roku 1927 a momentálne sestry pôsobia na osemnástich miestach u nás a na dvoch miestach v Rumunsku.
Domov sociálnych služieb Bojková prešiel v roku 2002 do zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja, poskytuje starostlivosť ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorými sú telesné, duševné poruchy, poruchy správania, rôzne zmyslové postihnutia alebo ich kombinácia. Nachádza sa v prírode, v pohorí Malých Karpát, neďaleko obce Cerová (okres Senica). V súčasnosti poskytuje domov 34 klientom.