Na futbalistu s trnavskými koreňmi má asi trochu netradičný príbeh. Hrával síce za Spartak, do vysokého veku však vyrastal v maličkom klube z Kopánky. Vyskúšal si aj Rakúsko a momentálne bojuje o 3. najvyššiu súťaž s Bolerázom, za ktorý hrávajú viacerí bývalí hráči Spartaka.
„V tejto lige môže každý vyhrať s každým, ale proti nám sa niektoré tímy vyburcujú ešte viac,“ vraví 29-ročný BORIS JUHÁS. Okrem klasického futbalu sa venuje aj tomu malému – veď na posledných MS bol najlepším strelcom Slovákov.
V Boleráze hráte s partiou, v ktorej je viacero bývalých hráčov Spartaka. Ako si s nimi rozumiete?
Chalanov, čo prišli k nám do Boleráza, poznám väčšinou zo Spartaka. Či už je to Oliver Janso, Matúš Čonka – s nimi som hrával ešte v Trnave. S Ľubošom Kamenárom som sa predtým nestretol, ale zoznámili sme sa tu v Boleráze. Priznám sa, zo začiatku som mal trochu zmiešané pocity. Nevedel som, či nebude povrchný – predsa len, prísť z prvej ligy do štvrtej a hrať na dedine nie je bežné. Ukázalo sa však, že je to super chalan, skvelý do kabíny aj na ihrisko.
Najčernejší deň v histórii Spartaka? Z hrdinov sa stali zapredanci, boli to čáry-máry, tvrdí Ďuso Šimon Čítajte Vaša cesta do seniorského futbalu však bola trochu iná, ako je to bežné v Trnave. Prečo?
Áno, ja som začínal na Kopánke v Trnave, kde vtedy vznikol nový klub, a hrali sme najnižšiu žiacku súťaž. Pokračoval som tam aj v doraste, opäť v najnižšej dorasteneckej súťaži. Keď som mal sedemnásť, šiel som rovno do Spartaka, kde som dva roky pôsobil v devätnástke. Vtedy neexistovala osemnástka, takže sme mali spojenú kategóriu. Potom som sa presunul do B-tímu, kde som strávil asi štyri roky.
Prestup do Spartaka prišiel preto, že Kopánka nemala mužský futbal?
Presne tak. Vtedy tam pôsobil Ján Krupa – už si presne nespomínam, či bol hlavný tréner alebo asistent, no mal prepojenie na Spartak, kde robil asistenta pri kategórii do 19 rokov. Opýtal sa ma, či by som nechcel ísť na skúšku do Spartaka. Samozrejme, od malička bol môj sen stať sa futbalistom, prípadne sa živiť futbalom, tak som to skúsil. A vyšlo to – po skúške ma zobrali.
Ako pokračovali vaše futbalové kroky?
Keď som bol v béčku Spartaka, najprv sme hrali druhú ligu, no tam som väčšinu času presedel na lavičke. Potom prišla reorganizácia líg – ak si dobre pamätám, bolo vtedy dvanásť tímov v druhej lige, pričom prvých šesť zostávalo a ďalších šesť šlo do tretej ligy. My sme boli na hrane, tuším šiesti alebo siedmi, a hrali sme baráž s Popradom. Po neúspechu sme spadli do tretej ligy. Väčšina chalanov vtedy odišla, lebo chceli hrať aspoň druhú ligu, no ja som zostal.
