TRNAVA. Aj krajská Trnava sa pridáva k tým slovenským mestám, v ktorých sa pravidelne usporadúvajú protesty. Každý druhý piatok na Trojičnom námestí a bez účasti politikov.
Trnavčan Peter Bestvina tvrdí, že s organizáciou mu pomáha niekoľko ľudí, nikto z pozadia ho neriadi, podľa jeho slov nastal čas, aby aktivitu prevzala občianska spoločnosť.

Aj o tom, aký je záujem o protesty, odkiaľ ich financujú a dokedy budú pokračovať, nám prezradil v rozhovore.
Ako ste sa dostali k organizácii protestov?
Nie ja som sa dostal k tohtoročným občianskym protestom, ja som dostal protesty do Trnavy. Organizujem ich ja a pomáha mi s tým zopár ďalších ľudí. Keď začali mestá na Slovensku v januári protestovať, Trnava bola ticho. Nikto sa toho nechytil. Potom sa naštartovala trnavská bunka strany Demokrati.
Tí však, prirodzene, vnímajú protesty ako svoju predvolebnú kampaň, čo neodsudzujem. Ale dali na svojom prvom proteste priestor Igorovi Matovičovi.
Človeku, ktorý spôsobom svojho vládnutia pripravil pôdu pre všetko zlo, ktoré sa tu deje teraz. Pre mňa osobne to bola silná motivácia. Nechcel som, aby Trojičné námestie slúžilo ako reklama pre Matoviča.

Uvedomujem si, že po týchto slovách asi schytám od jeho podporovateľov silný hejt, ale v podstate nám z veľkej časti ide o spoločnú vec. Opakujem, nijako nenamietam legitimitu protestov organizovaných stranami. Tento rok sa však parlamentná opozícia na to vykašľala. Nastal čas, aby aktivitu prevzala občianska spoločnosť.
Isto mnohých zaujíma, či za vami niekto stojí?
Nikto za mnou nestojí, ani ma nikto neriadi. Komunikujem s organizátormi v ďalších mestách, vzájomne sa podporujeme. Významným partnerom je združenie Mier Ukrajine. Nie je to však tak, ako médiá často mylne uvádzajú, že by protesty v Trnave a iných mestách na Slovensku organizovali ľudia z tohto združenia. Oni organizujú iba protesty v Bratislave.
Síce spolupracujeme, ale jednotlivci či združenia v desiatkach miest po celom Slovensku si to odmakajú sami a úplne slobodne. Aj preto je voči nim dosť nefér povedať, že tie protesty organizuje Mier Ukrajine.
Kto vás finančne podporuje?
Združenie Mier Ukrajine rozbehlo zbierku cez Donio, ktorými financujú nielen bratislavské protesty, ale časť nákladov preplácajú aj ostatným mestám na Slovensku. Ani s touto podporou by sme však nezmohli nič, keby nás emocionálne aj finančne nepodporovali samotní účastníci protestov. Takže, ak niekto za mnou stojí, sú to práve oni – Trnavčania a Trnavčanky, ktorí a ktoré chcú žiť v slobodnej, bezpečnej a prosperujúcej krajine.
V Trnave ste už zorganizovali niekoľko protestov, koľko ešte chystáte?
Nepočítam, koľko ich už bolo. A pokračovať budeme, kým to bude potrebné. Protesty sú dlhodobou záležitosťou. Jednoducho to nefunguje tak, že sa trikrát stretneme na námestí a odstúpi vláda. A keďže prakticky neexistuje možnosť, že by tá súčasná zmenila spôsob svojej politiky, protestovať bude potrebné, kým tu bude. Aktivity budú iba pribúdať.
Aké napríklad?
Začali sme protestnými zhromaždeniami, pridali sme pietny pochod a zapaľovanie sviečok. Minule sme sa vybrali na hlasný pochod a čiastočne sme zablokovali Hospodársku ulicu. Na námestí SNP sme si spolu zaspievali našu hymnu, zorganizovali sme verejnú diskusiu so Samom Marcom na tému ako poraziť Fica.
Má zmysel niečo robiť. Keby sme nič nerobili, tak nás vláda prevalcuje. Ani by sme nevedeli ako, zrazu by sme sa zobudili v Bielorusku. Čím budeme pokračovať? Nechajte sa prekvapiť.
Nie je tých protestov veľa? Neplánovali ste námestie prenechať aj iným, napríklad, politickým subjektom?
Akože veľa? V tejto situácii? Tisícky Banskobystričanov vychádzajú do ulíc každý týždeň a nemajú pocit, že je to veľa. Ak si naozaj uvedomíte, kde sa ako spoločnosť a štát nachádzame a kam smerujeme, tak aj protesty každý deň by boli úplne adekvátne.
A či nechcem dať priestor niekomu inému? Priestoru na iné protesty, napríklad organizované politickými stranami, je dosť. My robíme približne jeden protest za dva týždne.
Prečo ste sa rozhodli protestovať bez politikov a ich podpory?
Naša spoločnosť potrebuje nadobudnúť sebavedomie. Musíme sa na vlastnej skúsenosti presvedčiť, že sami a bez podpory politických strán dokážeme mať vplyv. Že sa dokážeme organizovať a meniť veci.
Že nie sme len prostriedkom, ktorý potrebujú politické strany na dosahovanie svojich cieľov. Síce sa pýtate, prečo odmietam podporu od politikov, ale ono je to v skutočnosti tak, že odmietame byť podporou politikov. Oni si poradia. Nie my potrebujeme strany, ony potrebujú nás.
Najmä počas volieb...
Samozrejme, že nakoniec vo voľbách niektorú zo strán podporíme, ale demokracia nie je ani zďaleka iba o nich. Vyhraj voľby a môžeš všetko? No nie, nemôžeš. Dokážeme to aj bez peňazí politických strán.
Kto na vami organizovaných protestoch najčastejšie reční?
Moderátor Braňo Mosný. A potom ja. Raz som čítal spoločné vyhlásenie aktivistov, potom list Jozefa Kuciaka. Až na tom poslednom proteste som čítal vlastné slová.
Mnohí ľudia tvrdia, že pozvaní rečníci by nemali prejav čítať z papiera. Aký máte na to názor? Aj vystupujúcich nejako na to upozorňujete?
Samozrejme, že by bolo lepšie, keby každý rečník hovoril svoj prejav z hlavy. Rovnako by bolo lepšie, keby som vyzeral ako George Clooney, mal hlas ako Juraj Benetin a prejavy dával ako Martin Luther King. Mnohí ľudia iste potvrdia.