TRNAVA. Herca Branislava Mosného poznajú Trnavčania najmä z Divadla Jána Palárika, Divadla Stoka či z rôznych televíznych projektov. Aktuálne sa ľuďom prihovára aj z pódia ako moderátor na občianskych protestoch na Trojičnom námestí v Trnave.
Prečo sa rozhodol prijať túto ponuku, aký zmysel majú príhovory hercov k divákom po predstaveniach, čo aktuálne potrebuje kultúra na Slovensku a či Slovensko vôbec má šancu na zmierenie, sme prebrali v rozhovore.
Ako ste sa dostali k moderovaniu protestov?
Oslovil ma Peter Bestvina, organizátor občianskych protestov v Trnave. Prijal som to, pretože cítim potrebu byť občiansky aktívny. Vnímam to ako prirodzenú službu spoločnosti a chcem takto pomôcť občianskemu sektoru. Samozrejme, objavili sa aj špekulácie, či za tým stojí nejaké zahraničné financovanie. Hlúposť.
Pri Piešťanoch objavili bohaté nálezisko, našli aj detskú hrkálku zo staršej doby železnej Čítajte My predsa najlepšie vieme, čo sa deje, a nepotrebujeme na to pokyny zvonku. Bolo len otázkou času, kedy sa zapojím aktívnejšie. V reakcii na ruskú inváziu som prvýkrát vystupoval ako moderátor. Vtedy som sa stal súčasťou protestov a koncertov na podporu Ukrajiny. Ako rečník som vystúpil na týchto protestoch pred tým, ako som ich začal moderovať. Nemám veľa moderátorských skúseností, ale nevnímal som to ako prekážku.
Myslím si, že treba chodiť na protesty a využívať svoje občianske právo na vyjadrenie názoru, pokiaľ ho ešte máme. Každý si môže vybrať. Ak niekomu vyhovuje súčasný stav krajiny, nech na protesty nechodí a volí naďalej tých, ktorí tento stav spôsobili. Ja som si vybral inú cestu.
V čom je iné, pre vás ako herca, stáť na pódiu divadla a na pódiu protestu?
Nie je pódium ako pódium. Niektorí politici majú výhrady k tomu, že sa herci vyjadrujú k spoločenským témam. Tvrdia, že z javiska šírime svoje názory, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením. Podľa mňa je to skôr otázka interpretácie. V divadle, kde pôsobím, je bežné, že po predstavení zaznieva aj náš osobný názor. Oficiálne sa oznámi koniec predstavenia, teda platenej časti, a kto chce, môže si vypočuť naše myšlienky.
Odchádzajú či zostávajú?
Väčšina divákov zostáva. Keď sme napríklad hrali v Prešove alebo v Komárne, len traja ľudia odišli zo sály, ostatní so záujmom počúvali. Hovorili sme o stave kultúry a o tom, čo pre ňu môžeme urobiť. V divadle hrám postavu, ktorú som naštudoval, zdieľam myšlienky, ktoré do inscenácie vložil autor, dramaturg a režijný tím.
Ak hrám Shakespeara, prenášam jeho odkaz. Keď moderujem protesty, je to iné. Som sám za seba. Predstavujem rečníkov, tlmočím organizačné pokyny, aby protest prebiehal pokojne a bezpečne. Ak poviem niekoľko slov za seba, vyjadrujem svoj názor ako občan, ktorý je momentálne veľmi nespokojný so smerovaním krajiny.
Niektorí ľudia kritizujú, že rečníci na protestoch čítajú z papiera. Ako to vnímate vy?
Každý to má inak. Ak vystupujem ako rečník, väčšinou si svoj prejav pripravím dopredu, ale viem ho povedať spamäti, pretože sú to moje myšlienky a som herec, pamätať si text mám v popise práce. Pokiaľ ide o moderovanie, tam je dôležitá presnosť. Protesty sú masové podujatia, kde nesmieme robiť chyby.
Ak by som povedal niečo nesprávne alebo skomolil meno rečníka, mohlo by to vyzerať neprofesionálne. Preto sa držím pripravených poznámok. Nie je to nič neobvyklé, veď aj politici na tlačových konferenciách hovoria z papiera alebo z čítačky, len to nevidno. A niekedy si rečníci radšej pripravia text, aby sa vyhli nedorozumeniam alebo zbytočným kontroverziám.
Stretávate sa kvôli tomuto angažovaniu s kritikou, či už v súkromí alebo na sociálnych sieťach?
Samozrejme, komentovanie nemôže nikto nikomu zakázať. Sloboda slova je na najvyššej možnej úrovni. Viem si predstaviť, že mnohé z tých negatívnych komentárov pochádzajú od internetových trollov, ktorí sú platení a sami si možno neuvedomujú, ako sa takýmito krokmi podieľajú na rozširovaní hybridných hrozieb. Ale je to ich voľba.
Ako na nich reagujete?
Popri 99 pozitívnych komentároch stačí jeden negatívny a človek si ho všimne. Nemôžem povedať, že by ma to nijako nezasiahlo, ale neznamená to, že by ma to nejako hlboko ranilo. Napríklad mi písala jedna pani, že ma má rada ako herca, ale nech sa vraj nesnažím hrať na politológa a radšej sa venujem len herectvu. Neodpísal som jej. Mám predsa tiež slobodu slova a rozhodol som sa ju v tomto prípade nevyužiť.
Stalo sa vám, že ste kvôli angažovaniu sa na protestoch prišli o nejakú pracovnú príležitosť?
Nie, zatiaľ nie. Ale keby sa tak stalo, neprekvapilo by ma to. Ale pravdou je, že ani ja by som nechcel hrať pre každého. Napríklad pre náckov by som určite nehral. Protesty ma však aj niečomu naučili. Pri jednej pracovnej ponuke som sa vyjadril, že som vytrénovaný z protestov, takže ak ide o moderovanie v teple a ešte aj platené, prečo nie? (smiech)
Moderovali by ste aj protest organizovaný politickou stranou?
Nie. Ak sa bavíme o súčasných opozičných stranách, myslím si, že majú dostatok vlastných rečníkov a nepotrebujú externého moderátora. Ak by ma oslovila strana, s ktorou nesúhlasím, tak by som to už vôbec neprijal.
