Patrí k novej vlne slovenských futbalových komentátorov. Začínal v Spartak TV, odkiaľ sa presunul do slovenskej televízie a neskôr do Markízy. Vlani komentoval zápasy na EURO 2024. Počas víkendu bude komentovať aj derby Slovana s Trnavou.
„Je to jediný zápas, v ktorom vedome ani pri trnavskom góle príliš nekričím. Musím sa kontrolovať,“ priznal 31-ročný ANDREJ ZVOLENSKÝ.
Vo veľkom rozhovore hovorí o vyhrážkach, o slovenskej lige, ktorá nepatrí do suterénu i o tom, že aj futbalisti by sa nemali báť hovoriť o psychických problémoch.
Komentátor, hlásateľ, redaktor či moderátor. V ktorej pozícii sa cítite najlepšie?
V pozícii komentátora. To som chcel robiť odmalička. Keď som hrával doma futbal na hernej konzole, vždy som si to komentoval. Necítim sa ako moderátor. To sa pribalilo k mojej robote. Komentovanie je najväčšia vášeň, ale srdcovka je aj hlásenie. Keď na štadióne spolupracujete s dvadsaťtisícovým davom, ľudia kričia, dokážete ich vyburcovať, to je neskutočný adrenalín.
Ste dlhoročným fanúšikom Spartaka, niekoľko rokov ste boli redaktorom klubovej televízie. Ako si spomínate na začiatky?
Spartak zakladal televíziu a prihlásil som sa na inzerát. Na prvom pohovore sa ma riaditeľ Marek Piaček opýtal, či by som nechcel ísť cez víkend komentovať béčko Spartaka so Šamorínom. Súhlasil som. Odvtedy prešlo už jedenásť rokov. V začiatkoch som bol nadšený, že som vo futbalovom svete. Celé to bolo o Spartaku. Nevedel som si predstaviť, že raz pôjdem komentovať zápas, v ktorom nehrá Spartak.
Následne ste sa presunuli do slovenskej televízie. Nemali ste obavy, že budete mať na sebe nálepku trnavský komentátor?
Vôbec. To by som sa tým musel nejako tajiť, že som Trnavčan. Zrejme mám nálepku trnavský komentátor, ale nevadí mi to. V tomto meste som sa narodil, vyrastal a bol som vedený k tomu, aby som mal rád Spartak. Hrával som zaň. V klube som päť rokov pracoval. Je to možno neštandardné, ale nemám s tým problém. Je to súčasť môjho života.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- Čo si vypočul od fanúšikov Slovana a Trnavy,
- ako sa vyrovnáva s internetovou kritikou,
- mrzí ho, že najpočúvanejší podcast je o Premier League,
- za to, že Slovan nemá vyššie návštevy môže aj Ivan Kmotrík ml.,
- prečo do Trnavy nechodí na futbal viac divákov,
- prečo by mali aj futbalisti hovoriť o psychických problémoch,
- nezapadá do štandardu komentovania, ktorý vytvoril Marcel Merčiak.
Pri vašej práci je dôležitá nestrannosť. Ako sa ju snažíte docieliť?
Tým, že sa venujem celej lige, už to nie je len o Spartaku. Na futbal sa pozerám inak. Mám rád celý produkt Niké ligy. Ako dieťa som si o lige robil rôzne štatistiky, neskôr vznikla myšlienka o podcaste Bavme sa o lige. Dostal som sa do štádia, kedy nejdem na zápas s tým, že idem komentovať Spartak, ale idem komentovať Niké ligu. Je mi jedno, aké kluby hrajú. Trnavu už beriem za odmenu, lebo môžem prísť na štadión pešo. Viem sa na futbal pozrieť objektívnejšie ako kedysi. Už toľko neprežívam, keď Spartak prehrá.
Najbližší víkend budete komentovať derby medzi Slovanom a Spartakom. Čo to pre vás znamená?
Už som komentoval zopár derby. Hnevá ma, keď Spartak prehrá, ale viem oceniť, keď je Slovan lepší. Užívam si atmosféru. Je to zápas, ktorý na Slovensku nemá obdoby. Mrzelo by ma, keby ma to, že som Trnavčan dištancovalo od toho, aby som komentoval takýto zápas. V televízii zrejme vidia, že som profesionál a každú sezónu minimálne jedno, dve derby komentujem.
Dokážete prežívať rovnako emotívne gól Spartaka i Slovana?
Je to jediný zápas, v ktorom vedome ani pri trnavskom góle príliš nekričím. Musím sa kontrolovať. Uvedomujem si, že mám väčšiu radosť z trnavského gólu. Naučil som sa časom, že emóciu musím dať, aj keď strelí gól Slovan. Nemôžem sa tváriť, že som najnešťastnejší na svete, lebo Trnava inkasovala. Pri derby som pod drobnohľadom. Keď náhodou zakričím viac pri trnavskom góle, nadávajú mi slovanisti. Keď pri slovanistickom, som za hlupáka v Trnave.
Sú derby výnimočné aj v tom, že po nich dostávate najviac kritiky?
Po derby sa mi ozýva najviac ľudí. Z oboch strán. Najvypuklejšie to bolo po derby, keď sa chuligáni pobili na trnavskom štadióne. Komentoval som ho s Marekom Saparom. Snažil som sa len popisovať situáciu, ale už cez zápas mi chodili správy, že som taký a hentaký. Tých urážok prišlo veľa. Bol som nemilo prekvapený. Bola to prvá situácia, kedy som také niečo zažil. Vtedy ma to celkom zobralo. Vyhrážky prišli aj od Trnavčanov, že som Kmotríkov zapredanec a mám počkať, keď ma stretnú na ulici.
Ako sa vyrovnávate s internetovou kritikou?
Nie som typ, ktorý by si prečítal komentáre a zloží sa. Mám rád interakciu s ľuďmi. Naučil som sa však, že si to nemôžem tak pripúšťať k srdcu. Každý má nejaký názor, niekto ho vie vyjadriť slušne. Potom sú hlúpi ľudia, ktorí budú nadávať za každú cenu. Keď mi príde nenávistná správa, pošlem im vyrehotaného smajlíka, čo ich ešte viac vytočí. Počas EURO 2024 som si povedal, že s ľuďmi, ktorí ma urážali budem trpezlivo komunikovať a šesť z nich sa mi podarilo presvedčiť, aby sa mi neskôr ospravedlnili.
