Opora ženského tímu trnavského Spartaka VIKTÓRIA ČERIOVÁ má od novej sezóny dve funkcie. Okrem toho, že hrá v strede obrany je aj trénerkou. V rozhovore prezradila viac o ženskej rivalite medzi Slovanom a Spartakom, o plánoch na jarnú časť sezóny či o ambicióznom päťročnom pláne.
Ste súčasne hráčkou aj trénerkou. Nemáte futbalu už niekedy dosť?
Občas áno, preto futbal v televízii pozerám len minimálne. Radšej si doprajem prechádzku alebo seriál. Najviac to cítim po víkendových zápasoch. Po sobotňajšom majstrovskom stretnutí už Premier League nezapínam.
Ako vyzerá vaša týždenná futbalová rutina?
Trénujeme štyrikrát do týždňa, v lete máme dokonca päť tréningov. Každý trvá približne sto minút, ale k tomu treba pripočítať prípravu, cestu na ihrisko a rozbory. Tréning nekončí odpískaním. V kabíne riešime analýzy, rozhovory s hráčkami a taktiku na najbližší zápas.
Čo pre vás znamená hrať a trénovať pod hlavičkou Spartaka?
Je to obrovská vec. Futbal je mojou vášňou a Spartak sa stal jej súčasťou. Klub nás podporuje a dáva nám skvelé možnosti. S dievčatami si uvedomujeme, aký znak nosíme na hrudi, a snažíme sa podľa toho správať.
Rivalita so Slovanom? Nie sme žiadne bábiky, občas je to horšie ako u mužov, vraví hráčka Trnavy Čítajte Ako vás klub podporuje?
Stretla som v Spartaku ľudí, ktorým na nás naozaj záleží. V mnohých veciach ideme ruka v ruke s mužským tímom, najmä v oblasti mediálnej podpory. Máme vlastnú PR manažérku a fotografa na každý domáci zápas. Klub sa snaží zviditeľniť aj ženský futbal. Po nástupe nového marketingového riaditeľa sme si spoločne sadli a prediskutovali vízie. To, čo sľúbil, aj plní. Postupne napredujeme a priala by som si, aby to takto fungovalo vo viacerých kluboch.
Ako zvládate dvojitú rolu hráčky a trénerky?
Je to náročné, ale so spoluhráčkami a zverenkyňami máme dohodu – ak by to prestalo fungovať, skončila by som s hraním. Zatiaľ nám nastavené pravidlá fungujú a veľmi mi pomáha realizačný tím. Po sobotňajšom zápase však potrebujem aspoň deň a pol na regeneráciu.
Boli momenty, kedy ste si povedali, že s hraním skončíte?
V zime som nad tým seriózne rozmýšľala.
Cítila som vyhorenie, no po vianočných sviatkoch, keď som bola s rodinou a dala som futbal bokom, sa mi energia vrátila. Zatiaľ hrám, kým mi to telo a zdravie dovolia. Doma mi často hovoria, že si to mám užívať, kým môžem.
Dávate si ako trénerka na tréningoch nejaké úľavy?
Väčšinou nie. To, čo naordinujem hráčkam, musím zvládnuť aj ja. Jedinou výnimkou je, že sa nezapájam do nosenia kužeľov a iných pomôcok. Inak sa riadim pravidlami kabíny ako každá iná hráčka. Napríklad, ak na tréningu nie je dostatočná koncentrácia, všetky si musia odpykať kľuky – vrátane mňa.
Ako funguje riadenie hry počas zápasov?
Mám skvelého asistenta, Roba Gonosa, ktorému plne dôverujem. Na zápase on koučuje zvonku, teda z lavičky, ja riadim hru z ihriska ako stopérka. Cez prestávku majú dievčatá niekoľko minút na vlastnú diskusiu, zatiaľ čo my s asistentom analyzujeme situáciu a dohadujeme sa na taktických zmenách. On má plnú kompetenciu na lavičke a ja plnú dôveru v jeho rozhodnutia. Občas, ak je to nutné, bežím zo stredu ihriska na čiaru, aby sme si rýchlo vymenili postrehy.
