Je veľkým lokálpatriotom. Fanúšikovia Spartaka mu vždy prejavovali náklonnosť. Možno aj preto, že kým sa postavil do brány, bol jedným z nich. Chodil do kotla i na výjazdy. DOBRIVOJ RUSOV bol v najlepšom brankárskom veku, keď si dva razy roztrhol predný krížový väz. Počas posledných štyroch rokov odchytal za Trnavu len dva súťažné zápasy.
Pred sobotňajším derby so Slovanom rozpráva o veľkej rivalite, o urážkach, ktoré si musel vypočuť, ale aj o ťažkých chvíľach, ktoré prežíval po prestupe kamaráta Dominika Takáča do Slovana.
„Nemám rád Slovan, nikdy som ho nemal rád. Som tak vychovaný,“ povedali ste po jednom derby. Kedy ste si začali uvedomovať rivalitu medzi oboma klubmi?
Od detstva. Na futbal ma zobral prvýkrát otec. Ihneď som sa zamiloval do Spartaka, do skvelej atmosféry. Boli to časy, v ktorých mala Trnava najlepších fanúšikov na Slovensku. A podľa mňa ich má doteraz. Všade, kam ste v Trnave išli, vedelo sa o tejto rivalite. Počúval som o nej, vnímal som ju. Nie je to vec, ktorá vznikla zo dňa na deň. Ak v tom žijete celé detstvo a pubertu, zakorení sa vo vás, že Slovan je najväčší protivník. Rešpektujem Slovan ako súpera, hoci ako klub mi nikdy nebol sympatický.
Weiss je provokatér, akého v tíme potrebujete, vraví Gašparík. Derby má viacero lákadiel Čítajte Ste rodeným Trnavčanom, s futbalom ste začínali v Lokomotíve. Kedy ste prestúpili do Spartaka?
Bývali sme pri Lokomotíve, preto som tam začal s futbalom. Do Spartaka som prestúpil ako siedmak na základnej škole. Mal som trinásť. Fanúšikom Spartaka som už bol oveľa skôr. Mám fotky, keď som bol ešte ako malý chlapec na štadióne.
Chodili ste aj do kotla?
Najskôr som chodil s otcom na západnú tribúnu, párkrát ma zobral aj na výjazdy. Keď som bol tínedžer, začal som chodiť do kotla. Spoznával som, ako to tam funguje, ale najmä som si užíval atmosféru. Zopárkrát som bol aj na výjazde. Pamätný bol na Tehelnom poli, keď Spartak vyhral 3:2. Bol to najväčší výjazd trnavských fanúšikov. Na štadióne sme obsadili celú časť za bránou. Bolo nás tritisíc. Pri našom tradičnom pokriku Spartak spojeného s tlesknutím sme vtedy nachytali fanúšikov Slovana.
Aké bolo derby z pohľadu fanúšika?
Emotívne. Keď bolo derby, človek to cítil. Nie je to obyčajný deň. Ako mladík som sledoval starých fotrov, ako to prežívajú. Dávali do toho obrovské emócie. Keby som to u nich nevidel, možno by to nepreskočilo na mňa. Keď ste medzi takýmito fanúšikmi, vtiahne vás to do toho sveta.
Onedlho ste sa z kotla a tribúny presunuli do brány. Ako ste to prežívali?
Keď som prešiel do áčka, už som do kotla nechodil. Zrazu pre mňa začal iný svet. Išiel som s kožou na trh. V meste, kde žijem a pozerajú na mňa všetci kamaráti, spolužiaci, rodina. Nebolo to jednoduché. Cítil som veľkú zodpovednosť.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- V čom ho nahnevali Andraž Šporar a Tigran Barseghyan,
- prečo panuje veľká nevraživosť medzi Trnavou a Slovanom,
- ako veľmi ho bolel prestup Dominika Takáča do Slovana,
- čo ukázali počas derby Martin Škrtel a Vladimír Weiss ml.,
- prečo by nikdy v živote neprestúpil do Slovana,
- ako sa vyrovnáva so zraneniami, ktoré ho prenasledujú.
Pamätáte si na svoje prvé derby?
Áno, bolo to na Pasienkoch. Bol to môj tretí či štvrtý zápas za áčko. Mal som devätnásť. Vyhrali sme 1:0 a gól strelil náš súčasný tréner Mišo Gašparík. Bojovali sme o záchranu, o to viac to boli dôležité body. Chytať za Spartak v derby bolo neskutočné. Ťažko sa mi to opisuje. Boli to najkrajšie časy. Bol som mladý, kariéru som mal pred sebou. Všetko bolo pekné, ružové. Bol som zdravý.
Rešpektujem hráčov Slovana – okrem Šporara. Je to arogantný človek, ktorý k nám neprejavuje žiadny rešpekt. Po zápase ste fanúšikom ukázali aj zdvihnutý prostredník. Ako si spomínate na derby zo septembra 2019?
Bolo to vybičované. Fanúšikovia Slovana nás nemusia, rešpektujem to. Keď mi nadávajú, dokážem sa s tým vyrovnať, ale keď už vulgarizmy prejdú do rodinných urážok, je to cez čiaru. Veľa hráčov Slovana nás dokáže rešpektovať, čo ukazuje ich veľkosť a inteligenciu. Šporar bol výnimka. Vysmieval sa nám, provokoval. Sme profesionáli a aj napriek veľkej rivalite by sme si mali zachovávať určitý rešpekt. On to nedokázal.
Fanúšikovia vás počas zápasu obhadzovali papiermi, trafil vás aj plastový pohár s pivom. Aké bolo stáť vtedy v bráne?
Môže to hráča vyburcovať. Základom je trafiť mieru. Keď chuligán Slovana inzultoval nášho hráča, to už bolo za hranou. Hráči musia mať iný pohľad ako fanúšikovia. Mali by sme mať triezvu hlavu. V zápase chceme zvíťaziť, nebudeme sa hladkať. Nemusíme mať radi druhý klub, ale nemôže to prejsť do vecí, že po góle budete oslavovať pred fanúšikmi súpera, ako to urobil Barseghyan v poslednom derby. Alebo, že sa budú vysmievať a robiť detinské veci ako Šporar. Fanúšikovia môžu mať svoj vlastný príbeh, ale u hráčov to musí mať určitú slušnosť. Musí to mať náboj, ale aj férovosť. Na štadióne sú predsa aj deti.
