TRNAVA. Bol postavený ešte počas II. svetovej vojny, fungovať začal od roku 1954. Unikátny Bellušov vodojem možno právom označiť za jednu z hlavných dominánt mesta Trnava, je vysoký približne tridsať metrov.
Pred niekoľkými rokmi sa uvažovalo o jeho sprístupnení verejnosti, ale bezvýsledne. Architekt Emil Belluš ho nekoncipoval ako vyhliadkovú vežu, ale ako funkčné zariadenie. Vodojem už dávnejšie figuruje v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Architekt Belluš je autorom mnohých stavebných diel na Slovensku. Vodojem v Trnave je v jeho životopisoch zaraďovaný popri piešťanskom Kolonádovom moste či budove Generálnej prokuratúry v Bratislave na popredné miesto.
Po vojne
Impozantná vodárenská veža je vysoká 50 metrov, postavená bola v rokoch 1942 – 1946. Samotná nádrž na vodu má obsah 1200 metrov kubických, jej vnútorný priemer je 14 metrov, výška vodnej hladiny dosahuje 8 metrov. V minulosti bol vodojem najvyššou stavbou v meste, dnes to už neplatí.

Nosnú časť vodojemu tvorí šesť nosných stĺpov, zviazaných betónovými skružami. Na vrchu je posadená samotná nádrž na vodu. Vedie k nej schodisko,
Stavba je architektonicky hodnotná vďaka jedinečnému tvaru šiestich nosných pilierov, vo valcovej nádrži. Výrazné sú aj časti, ktoré majú predovšetkým konštrukčnú funkciu. Plná hmota nádrže a odľahčená zostava nosnej časti sú v peknom kontraste. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia.
Nesprístupnia ho
Aj napriek krásnemu výhľadu na okolie ho vodári neplánujú sprístupniť verejnosti. Okrem toho, že architekt Emil Belluš ho nekoncipoval ako vyhliadkovú vežu, ale ako funkčné zariadenie, výstup skrýva veľa bezpečnostných rizík.
„Aj napriek skutočnosti, že ide o architektonickú pamiatku, v prvom rade je to zariadenie slúžiace hlavne pre zásobovanie obyvateľov Trnavy pitnou vodou, umiestnené v ochrannom pásme I. stupňa vodárenského zdroja, kde je žiaduce zohľadniť prevádzkovanie vodohospodárskeho objektu za podmienok stanovených súčasnou legislatívou a inšpektorátom BOZP,“ popísala Eleonóra Forgóva, technicko-prevádzková riaditeľka Trnavskej vodárenskej spoločnosti (TAVOS).

Dôvody pre vylúčenie verejnosti sa nezmenili, ide hlavne o bezpečnosť. Komplikácie nie je možné odstrániť, hrozí potenciálne riziko pádu. A v čom je problém? Ide hlavne o úzke schodisko, zábradlie v hornej časti vodojemu, dosah na elektroinštalácie a ovládacie prvky či úseky s nedostatočnou šírkou pre prechod osôb.