Hokejisti Trnavy sú v prvej lige na poslednom mieste. V januári si odložili až štyri zápasy. Pre choroby i zranenia. Naposledy proti Detve dohrávali so siedmimi útočníkmi. Napriek tomu vyhrali 3:2 po samostatných nájazdoch. V tomto týždni odohrajú tri zápasy za tri dni.
„Neviem, ako to poskladáme. Možno budem musieť nastúpiť aj ja s Michelom Miklíkom,“ naznačil tréner HK Gladiators Trnava ROMAN KUKUMBERG starší.
Zložil telefón manažérovi Toronta. Kukumberg vyrozprával šialené príbehy zo zámoria Čítajte Pred rokom ste ukončili hráčsku kariéru, ale ihneď ste presedlali na trénerskú. Ako ste si na to zvykli?
Vo svojom živote necítim žiadnu výraznú zmenu. Posledné štyri roky som pôsobil v Trnave ako hráč a teraz som tréner. Popritom robím v Bratislave individuálne tréningy na korčuľovanie. Pomohol som majiteľom vybaviť priestor, za čo som tam mohol chodiť so synom. Nemali trénera, tak ma oslovili a už som tu niekoľko rokov. Konce kariéry nie sú vždy jednoduché a šťastné. Ja som však nemal ťažkosti začleniť sa do bežného života.
Viacerí športovci si chcú po kariére oddýchnuť od kolotoča tréningov a zápasov. Vám to nelezie na nervy?
V pondelok mám tréning v Trnave, potom som poobede v Bratislave do siedmej večer. Utorok to isté, v stredu máme zápas, vo štvrtok som v Bratislave, v piatok máme zápas. Občas aj v nedeľu. Je toho dosť, čo je však vždy lepšie, akoby toho bolo málo. Vždy sa teším, keď mám voľný víkend. Na korčuliarske tréningy chodia aj menšie deti, dospelí i hobíci. S deťmi je to náročnejšie na psychiku, ale dá sa to zvládnuť.
Hokej ste hrávali dlhé roky na najvyššej úrovni. Aké bolo zrazu fungovať v Trnave s chlapcami, ktorí ho hrajú na poloprofesionálnej úrovni?
