Budúcnosť poľnohospodárstva stojí na priesečníku technologických inovácií, ekologizácie a klimatických výziev. Slovensko potrebuje zvýšiť svoju potravinovú sebestačnosť, efektívne využívať zdroje a prispôsobiť sa meniacim podmienkam na globálnom trhu.
Poľnohospodárstvo ako priekopník digitalizácie
Precízne, alebo presné poľnohospodárstvo prináša revolúciu v optimalizácii zdrojov, čím sa stáva efektívnejšie pri nižších nákladoch. Zavádzanie senzorov, dronov a GPS systémov umožňuje presné monitorovanie pôdy, zavlažovania a potreby živín. To však nie je všetko. Väčšina z nás netuší, že poľnohospodárstvo je jedným z priekopníkov vo vývoji a používaní digitálnych aplikácií.
„Z poľnohospodárskych strojov sa v súčasnosti stávajú komplexné systémy na snímanie a monitorovanie množstva užitočných dát o činnosti stroja, ale aj informácie o pôde, rastlinách či mikroklíme,“ uvádza sa na webe agroporadenstvo.sk.
Digitálne poľnohospodárstvo neprospieva len ekonomickej efektívnosti, ale aj udržateľnosti a ochrane zdrojov. „Vďaka inováciám môže byť podnikanie v agrosektore udržateľné, spoločensky zodpovedné a môže otvárať dvere novým príležitostiam,“ hovorí Michael Houmann, riaditeľ spoločnosti Donau Farm Group.
(zdroj: DF)Robotika a technológie: Budúcnosť je už tu
Moderné farmy v Holandsku a Nemecku už dnes využívajú robotické systémy na zber úrody, presné sadenie a monitorovanie plodín. Robotické technológie dokážu nahradiť manuálnu prácu, čo je kľúčové najmä pri nedostatku pracovnej sily. Zmeny klímy zároveň vyžadujú ďalšie inovácie, ktoré pomôžu zvládať extrémne podmienky.
„Musíme si pripustiť, že prírodu nenaprogramujeme, ale vieme sa jej prispôsobiť a reagovať na dané podmienky s využitím moderných technológií. Pozrite sa na skvelé inovácie v zelených technológiách – to sú najrýchlejšie sa meniace oblasti. Tu sa posúvame míľovými krokmi každým rokom, čo si vyžaduje aktívne sledovať trh a jednoznačne inovovať,“ vysvetľuje Houmann.
Modernizácia poľnohospodárskej výroby však môže tiež prelomiť odliv mladých ľudí z agrosektoru. V Európe je priemerný vek farmárov 57 rokov, čo predstavuje vážnu výzvu. Reakciou na meniace sa požiadavky trhu musí byť modernizácia poľnohospodárskych škôl a podpora duálneho vzdelávania.
Slovenské inštitúcie sa už zameriavajú na oblasti ako precízne poľnohospodárstvo, digitalizácia a klimatické zmeny. Donau Farm Kalná podporuje mladých poľnohospodárov prostredníctvom školiacich programov zameraných na digitalizáciu a udržateľné metódy hospodárenia.
(zdroj: pixabay)Ekológia vs. rastúci dopyt: Ako nájsť rovnováhu?
Poľnohospodárstvo dnes čelí protichodným výzvam. Na jednej strane musí šetriť prírodné zdroje a na druhej zabezpečiť maximálnu produkciu pre rastúcu populáciu. To vytvára tlak na napĺňanie strategických cieľov dohody Green Deal a plnenie záväzkov spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Zároveň je nevyhnutné podporiť slovenské poľnohospodárstvo, aby sa zvýšila potravinová bezpečnosť a konkurencieschopnosť krajiny. Potravinová sebestačnosť Slovenska totiž v posledných desaťročiach výrazne klesla a aktuálne sa pohybuje okolo 40 %.
Za týmto poklesom stojí viacero faktorov: zníženie rozlohy pôdy určenej na pestovanie zeleniny a ovocia, pokles počtu hospodárskych zvierat a zníženie produkcie potravín s pridanou hodnotou.
„V situácii, keď je Slovensko čoraz menej potravinovo sebestačné, je to naša zodpovednosť ako poľnohospodárov. Jednoducho musíme byť pripravení,“ reaguje Michael Houmann z Donau Farm Group.
Poľnohospodárom na Slovensku zamieša karty aj ohlásená dohoda medzi EÚ a krajinami Mercosuru. Táto dohoda vyvoláva obavy medzi farmármi a pestovateľmi, pretože budú čeliť tlaku lacnejšej konkurencie, ktorá nemusí spĺňať prísne európske normy. Na druhej strane však otvára nové exportné možnosti. „Namiesto obáv z konkurencie musíme investovať do kvality a inovatívnych riešení,“ poznamenáva Michael Houmann.
