TRNAVA. Unikátny objav sa podaril osemročnej školáčke, ktorej na to stačil iba pozorný zrak.
Pri venčení psa po zoranom poli vedľa obce Košolná v okrese Trnava si Rebeka všimla hladký kameň pravidelného tvaru, ktorý jej pripomínal archeologické predmety, aké už videla v múzeu či doma v knihe o archeológii.
„Privolala preto otca, ktorý ako nadšenec archeológie v danom predmete hneď spoznal pravekú sekerku. Spolu na mieste nález nafotili, zaznamenali jeho súradnice a informovali Krajský pamiatkový úrad Trnava, čo je správny postup , vďaka ktorému sa detský či dospelý nálezca môže stať súčasťou objavovania cenného archeologického dedičstva,“ informoval archeológ Matúš Sládok.
Sekera z praveku
Podľa jeho opisu, sekerka má zaoblený lichobežníkový tvar, je 6,1 centimetrov dlhá, 3,9 centimetrom široká a 1,6 centimetrov vysoká, jej hmotnosť je 65 gramov. Vyrobená bola zo zelenej bridlice.
„Takéto hladké sekerky sa vyrábali štiepaním kameňa vhodného tvaru iným kameňom (otĺkačom) do polotovaru, ktorý sa ďalej brúsil o kamenné podložky až do vytvorenia požadovaného tvaru. Otĺkače a podložky museli byť aspoň z rovnako tvrdej horniny ako kameň, z ktorého sa vyrábala sekerka,“ popísal Sládok.
Sekerka bývala vsadená do drevenej alebo parohovej násady a pripevnená šnúrou z rastlinných vlákien alebo zvieracích šliach. Používala sa najmä na stínanie a opracovávanie dreva.
Takto vyrobeným predmetom sa hovorí brúsené a spolu s ďalšími sú súčasťou brúsenej industrie. Tá je typická pre mladšiu kamennú dobu (neolit, približne 5 000 – 4 400 pred n. l.) a neskorú kamennú dobu (eneolit, 4 400 – 2 200 pred n. l.). Nález z Košolnej podľa tvaru pochádza podľa Sládka najskôr z rozvinutého neolitu (5. tisícročie pred n. l.).
Je už v múzeu
„Rodičia Rebeky požiadali o nálezné pre dcéru a v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava získala aj bezplatný vstup do Západoslovenského múzea v Trnave, kde ju po archeologickej expozícii prevedie archeológ. Do tohto múzea bude prevedená aj Rebekina praveká sekerka,“ zhrnul archeológ.
Objaviť ojedinelý archeologický nález alebo i celé archeologické nálezisko sa aj v súčasnosti môže podariť takmer hocikomu, dokonca i neplnoletým osobám.
Napríklad, v roku 2016 kopali piataci Juraj a René v lese pod Tatrami jamu na bunker a natrafili na časti keramickej nádoby.
Takto by mala vyzerať, nová nemocnica v Trnave je o krok bližšie k realizácii Čítajte „Nález ukázali učiteľovi dejepisu, ktorý tušil, že ide o archeologický predmet a jeho nájdenie oznámil archeologičke múzea v Kežmarku. Tá nádobu datovala do obdobia krátko pred naším letopočtom, čiže je stará vyše dvetisíc rokov. Múzeum žiakom udelilo doživotný bezplatný vstup do ich výstavných priestorov,“ popísal Sládok.
Ďalší prípad sa odohral v roku 2020, vtedy našiel iba sedemročný Damián počas turistickej prechádzky s rodičmi pri Ružomberku železný hrot kopije či oštepu, pravdepodobne zo stredoveku.
V roku 2017 si čerstvý maturant Dávid počas opekačky pri Váhu všimol neobyčajný kovový predmet trčiaci zo štrku. Zobral ho domov, ukázal ho mame, ktorá na internete zistila, že by to mohol byť archeologický predmet a nález preto ohlásila pamiatkarom.
Išlo o veľmi zriedkavý artefakt, dýku typu Stabdolch zo staršej bronzovej doby, starú takmer štyritisíc rokov, na Slovensku sa dovtedy našli len štyri exempláre.
Objavila maľby
„Azda najväčší detský archeologický objav sa podaril ešte v počiatkoch archeológie na Pyrenejskom polostrove. V roku 1868 objavil lovec v severnom Španielsku jaskyňu. Neskôr sa o nej dozvedel miestny šľachtic Marcelino Sanz de Sautuola, ktorý sa zaujímal o archeológiu. V roku 1879 zobral do jaskyne svoju osemročnú dcéru Maríu, ktorá si ako prvá všimla maľby zvieraťa na strope jaskyne. Myslela si, že sú to voly, ale v skutočnosti to boli v Európe už vymreté bizóny. Po objave tejto maľby našli v jaskyni aj ďalšie. Zobrazovali rôzne zvieratá i ľudí,“ povedal Sládok s tým, že trvalo dlho, kým ich odborná verejnosť uznala za pravé.
Pod názvom Altamira sa jaskyňa stala svetoznámou a považuje sa za Sixtínsku kaplnku jaskynného umenia. Nástenné maľby boli namaľované pred 11- až 19-tisíc rokmi.
