Samosprávne kraje na Slovensku zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní služieb pre svojich obyvateľov a rozvoji regiónov. Ich kompetencie siahajú od dopravy cez zdravotníctvo a sociálne služby až po vzdelávanie a regionálny rozvoj. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) si stanovil vzdelávanie ako jednu zo svojich hlavných priorít. Pod vedením župana Jozefa Viskupiča sa kraj zameriava na modernizáciu škôl, prepojenie vzdelávania s praxou a podporu študentov v odboroch, ktoré sú žiadané na trhu práce.
Jednou z najväčších výziev v oblasti vzdelávania je prepojenie stredoškolského štúdia s praktickými skúsenosťami. Jozef Viskupič zdôrazňuje, že stredoškolské vzdelávanie patrí k najdôležitejším zodpovednostiam krajskej samosprávy. V Trnavskom kraji pôsobí 44 verejných, 15 súkromných a tri cirkevné stredné školy. „Už v minulosti sa samospráva rozhodla, že vzdelávanie bude prioritnou témou, pričom ho vníma ako investíciu do budúcnosti,“ reagoval s tým, že ide o dôležitú županskú tému.
Podľa Viskupiča je nevyhnutné, aby kraj dokázal aktívne reagovať na potreby trhu práce, pričom kladie dôraz na tri hlavné aspekty.
Prvým je plánovanie výkonov, čo znamená, že kraj v spolupráci so zamestnávateľmi a ministerstvami práce a školstva stanovuje počty študentov pre jednotlivé študijné a učebné odbory. Táto kompetencia umožňuje flexibilne reagovať na regionálne potreby a určovať, kto a akým spôsobom bude môcť pokračovať v štúdiu.
Druhým kľúčovým aspektom je modernizácia vzdelávacej infraštruktúry. Viskupič zdôrazňuje, že normatívne financovanie zo strany štátu často nepostačuje na to, aby školy mohli zabezpečiť moderné a atraktívne priestory pre študentov. Trnavský kraj preto investuje do obnovy budov, učební, športovísk a telocviční, aby vzdelávanie korešpondovalo s požiadavkami 21. storočia.
Tretím pilierom je vyváženie medzi potrebami trhu práce a záujmami študentov. Cieľom je, aby školy ponúkali vzdelávanie, ktoré je nielen praktické, ale aj motivujúce, kreatívne a perspektívne.
Jozef ViskupičPre študentov pripravili balíky výhod
Jednou z najdôležitejších iniciatív Trnavského kraja je podpora duálneho vzdelávania.
Motivácia študentov zapojiť sa do tohto systému však vyžaduje inovatívne prístupy. Trnavský kraj preto pripravil balík výhod pre študentov odborov, ktoré sú náročné, ale zároveň žiadané, ako napríklad chemikoperátor, obrábač kovov, agropodnikanie, farmárstvo, murár, mäsiar, praktická sestra či odbory z oblasti biotechnológie a farmakológie. Tento balík zahŕňa mesačné štipendium, ktoré študenti dostávajú už pri nástupe do školy, bezplatné ubytovanie a BUS kartu, ktorá im umožňuje využívať verejnú dopravu v rámci kraja zadarmo.
Viskupič zdôrazňuje, že hoci tieto benefity môžu zvýšiť atraktivitu odborov, kľúčovým faktorom je kvalita vzdelávania. Trnavský kraj preto investuje do moderného vybavenia dielní a učební, aby študenti pracovali s technológiami, ktoré zodpovedajú súčasnej praxi. Ako príklad uvádza projekt v Skalici, kde za viac ako milión eur zmodernizovali dielne strojmi identickými s tými, ktoré sa používajú vo výrobných podnikoch.
Financovanie vzdelávacieho systému je ďalšou oblasťou, kde sa Trnavský kraj snaží hľadať efektívne riešenia. Kraj čerpá prostriedky z troch hlavných zdrojov, ide o eurofondy, vlastné zdroje a štátne dotácie. Viskupič spomína projekty ako výstavba telocviční v rámci programu 13+, ktorý zahŕňal výstavbu športovísk na „zelenej lúke“. Vlastné zdroje kraja sa používajú predovšetkým na modernizáciu škôl, čo je vzhľadom na pretrvávajúce výzvy ako pandémia a ekonomické krízy náročné. Štátne financovanie, konkrétne normatívne príspevky, však podľa Viskupiča nie sú nastavené ideálne. „Normatív by nemal iba zabezpečovať základnú prevádzku škôl, ale mal by ponechať priestor aj na ich rozvoj,“ poznamenal.
Sociálne služby potrebuje stále viac ľudí
Ďalšou dôležitou kompetenciou kraja, a ako sa ukazuje v kontexte demografických zmien, jej dôležitosť narastá, je zabezpečovanie sociálnych služieb. Nejde pritom len o zriaďovanie domov pre seniorov, ale napríklad zariadenia sociálnych služieb pre zdravotne znevýhodnených.
Ako uviedol župan Jozef Viskupič, demografická krivka naznačuje, že v nasledujúcich 5 až 10 rokoch sa kraj bude musieť intenzívne vysporiadať so stúpajúcim dopytom po týchto službách. Podľa jeho slov bude potrebné rozširovať kapacity existujúcich zariadení, budovať nové a prichádzať s inovatívnymi službami zameranými na klientov. Trnavský kraj už teraz realizuje konkrétne kroky, ktoré majú zlepšiť kvalitu a dostupnosť sociálnych služieb pre obyvateľov.
Jednou z priorít kraja je deinštitucionalizácia sociálnych zariadení, teda transformácia veľkokapacitných ústavov na menšie komunitné zariadenia. Župan hovorí, že lepším slovom ako deinštitucionalizácia, je poľudštenie veľkých zariadení. Ako ďalej uviedol, tento proces nielenže zlepšuje kvalitu života klientov, ale zároveň umožňuje vytvárať prostredie, ktoré sa viac približuje bežnému životu. Príkladom takéhoto úspešného projektu je zariadenie v obci Okoč, kde boli klienti presunutí z veľkých ústavov do menších domčekov, v ktorých žije maximálne šesť osôb. „Keď sa na tieto domy pozriete, nerozoznáte, či ide o rodinný dom alebo o zariadenie sociálnych služieb,“ dodal Viskupič. Tento model sa osvedčil a kraj plánuje pokračovať v podobných projektoch, ktoré kombinujú rozširovanie kapacít so zohľadnením individuálnych potrieb klientov.
V Trnavskom kraji sa rieši aj špecifická oblasť starostlivosti o osoby s poruchami autistického spektra. V zariadení na Dobrej Vode je zabezpečená starostlivosť pre deti do 18 rokov, no podľa Viskupiča je veľkou výzvou vytvoriť vhodné riešenia pre dospelých klientov s touto diagnózou. „Hľadáme možnosti, ako im poskytnúť pomoc aj po dosiahnutí plnoletosti, keď už nemôžu zostať v detských zariadeniach,“ vysvetľuje.
Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky ministerstva práceSociálne podniky pomáhajú obom stranám
Sociálne podniky sú ďalším nástrojom, ktorým chce kraj posilniť systém sociálnych služieb a zároveň podporiť zamestnanosť. Klienti, respektíve znevýhodnení obyvatelia kraja získajú nielen pracovné zručnosti, ale aj pocit sebanaplnenia, pretože vďaka svojej práci dokážu byť užitoční pre spoločnosť. Jedným z plánovaných projektov je sociálny podnik v Galante, ktorý bude zahŕňať práčovňu spojenú s podporovaným bývaním. Tento model sa pilotne realizuje v Senici, kde už funguje podpora pre osoby, ktoré sa učia žiť samostatne a zároveň získavajú pracovné skúsenosti.
Sociálne podniky nielen v Trnavskom samosprávnom kraji zohrávajú dôležitú úlohu v podpore zraniteľných skupín obyvateľstva. Ich primárnym cieľom nie je generovanie zisku, ale pozitívny sociálny vplyv. V kraji je registrovaných 45 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú 490 osôb, z toho 360 so znevýhodnením. Až 99 % z nich sú integračné podniky, ktoré poskytujú pracovné príležitosti ľuďom s rôznymi zraniteľnosťami.
„Príkladom je podnik Služby obce Cífer, ktorý sa stará o miestne kúpalisko, športový areál či drobné stavebné práce. Významným hráčom je aj Slovenská chránená dielňa s vyše 40 zamestnancami, kde pracujú ľudia so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podniky musia byť udržateľné a často slúžia ako prechodná fáza na vstup do štandardného pracovného trhu,“ povedala Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky ministerstva práce.
Od roku 2018 funguje sedem regionálnych centier sociálnej ekonomiky, ktoré poskytujú podporu. Sociálna ekonomika však vyžaduje efektívnu spoluprácu medzi ministerstvami, samosprávami a ďalšími partnermi.
René Kubiš, riaditeľ úseku obchodu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK)Počet vlakových spojov narastie
Od polovice decembra, s nástupom nového grafikonu, prichádzajú významné zmeny v železničnej doprave na Slovensku. René Kubiš, riaditeľ úseku obchodu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), predstavil kľúčové novinky, ktoré majú za cieľ zvýšiť atraktivitu vlakovej dopravy a presunúť viac cestujúcich z individuálnej dopravy na hromadnú. „Máme nezdravý pomer medzi individuálnou a hromadnou dopravou. Chceme to zmeniť tým, že ponúkneme atraktívnu a dostupnú dopravu,“ uviedol Kubiš.
Jednou z hlavných zmien je nárast počtu vlakov o 16 percent v Trnavskom kraji. Na hlavnej trase medzi Bratislavou a Košicami bude zavedený hodinový takt, čo znamená, že vlaky budú jazdiť každú hodinu. Na úseku Bratislava – Trnava – Žilina dôjde k zahusteniu spojov až na polhodinový interval, čím sa zlepší dostupnosť spojenia v tomto dôležitom koridore. V regionálnej doprave prejde trať Galanta – Trnava na hodinový takt a premiérovou novinkou je priame spojenie krajských miest Bratislava, Trnava a Nitra.
Ďalšie inovácie prichádzajú v oblasti služieb pre cestujúcich. „Viac ako polovica zákazníkov si už kupuje lístky elektronicky. Zlepšujeme preto našu aplikáciu, ktorá napríklad upozorní na meškanie vlaku alebo plánované výluky,“ vysvetlil Kubiš. ZSSK zároveň začala testovať čistenie vlakov počas jazdy na trati Liptovský Mikuláš – Žilina, čo už teraz prináša pozitívne výsledky. Do budúcna plánujú vo vlakoch umiestniť multimediálne obrazovky, ktoré okrem základných informácií o trase poskytnú aj obsah s nekomerčnou propagáciou zaujímavých destinácií. Zlepšiť sa má aj dostupnosť Wi-Fi pre cestujúcich.
ZSSK nezabúda ani na svojich zamestnancov. Spoločnosť sa v roku 2023 stala najzamestnávateľom v kategórii doprava a logistika, čo podľa Kubiša potvrdzuje dobré pracovné vzťahy a stabilitu práce. Náborová kampaň sa zameriava na ťažko obsadzované pozície, najmä rušňovodičov a mechanikov v servisných depách. „Tréning rušňovodiča trvá pomerne dlho, ale ponúkame stabilné pracovné prostredie a adekvátne ohodnotenie. Profilujeme sa ako moderná firma,“ doplnil s tým, že kampaň prináša ovocie a darí sa im zamestnávať nových rušňovodičov.
