TRNAVA. Arizácia, kolektivizácia, privatizácia. Aj takto by sa dalo zhrnúť posledných sto rokov na Slovensku.
„Historická pamäť a rozpamätávanie sa na udalosti, ktoré formovali nielen dejiny, ale aj osudy konkrétnych jednotlivcov sa v Balážovej tvorbe objavujú v rámci na prvý pohľad jednoducho čitateľných, no informačne vrstevnatých diel. Deje sa tak na pozadí predávaní dedičných tráum naprieč generáciami, ktoré doslova a priam bolestne presakujú na povrch obrazovej plochy,“ povedala kurátorky výstavy New Normal Miroslava Urbanová.
Dve výstavy, jeden autor
Trnavský maliar Blažej Baláž vystavuje na dvoch paralelných výstavách New Normal a NeNormal. Adrián Kobetič, riaditeľ Galérie Jána Koniarka, označil v úvodnej reči Baláža za regionálneho autora s nadregionálnym a transhistorickým presahom. Nešťastné kruhy, v ktorých sa neustále točíme. Výstavu označil za spoločensky kritickú, pomenováva vzťahy, ktoré nie sú síce navonok viditeľné, ale sú hlboko vryté v našej povahe.
Staršie diela
V priestoroch synagógy sú jeho staršie diela, spadajúce do začiatkov tvorby od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. „Ide o obdobie bezprostredne nasledujúce po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v roku 1983, teda obdobie, ktoré spoločensky, umelecky a politicky spoluvytváralo jeho výtvarný jazyk a uvažovanie. Zámerom výstavy však nie je snaha o historické doplnenie Balážovho diela o jeho rané, doteraz nevystavené, maľby či pokus o spätné zhodnotenie tvorby konca 70. a 80. rokov,“ uviedol Roman Gajdoš, kurátor výstavy NeNormal.
Spoločným menovateľom vystavených prác je téma normalizácie, ktorej reflexia je v jeho diele neustále prítomná. Samotnú normalizáciu považuje Baláž za určitý reviozinistický a kontrarevolučný prvok. „Normalizácia bola perfídna, dvojtvárna, perverzná, išlo o socialistický gulášový život v zoologickej záhrade,“ uviedol Baláž.
Balážove texty sa ako memento nestability a jednorazového použitia ocitajú na použitom kartóne z rozobratých krabíc, či na recyklovaných papieroch.
Ďalšie texty sa vyskytujú na listových obálkach, oficiálnych oznámeniach, reklamných letákoch, bankových výpisoch, mapách, knižných väzbách, časopisoch či novinovej fotografii, pričom podkladový text tlačiva mnohokrát tvorí základný odrazový mostík pre autorove textovo vizuálne vstupy a modifikácie.
Paralelu tohto obdobia vidno aj dnes. „V súčasnom spoločenskom diskurze čoraz častejšie zaznieva slovo neonormalizácia. Akoby sa história opakovane navracala do bodu, v ktorom sa dookola opakujú rovnaké hrozby minulosti. Výstava NeNormal hovorí rovnakou mierou o období normalizácie, ako aj o súčasnosti,“ skonštatoval kurátor výstavy.
Až po súčasnosť
V Koppelovej vile nájdete výber z Balážových prác od roku 2018 po súčasnosť, ktoré vznikli v období po jeho poslednej väčšej samostatnej výstave ghOstwriter v Pretóriu Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici.
Za 40 rokov zlyhal iba raz, na koncerte v Poľsku odvolal zbor po tretej skladbe z pódia Čítajte „New Normal odkazuje svojím názvom na pojem označujúci novozavedený status quo v spoločnosti či ekonomike, ktorý prichádza po krízovom období. Ide o slovné spojenie, na ktoré sme si vo verejnom diskurze zvykli predovšetkým v spojení s nedávnou pandémiou. Zvykli sme si na nový normál nových normálov – a čiže aj na nadužívanie tohto pojmu, ktoré zároveň poukazuje na relatívnosť významu slov normálny či norma – konštruktu závislého od toho, kto určuje, čo je jeho obsahom,“ zhrnula Urbanová.
Obe výstavy si môžete pozrieť do 24. novembra v Koppelovej vile a priestoroch synagógy na Halenárskej ulici.
