TRNAVA. Sedem rokov hral v Slovane, päť rokov v Trnave. Je azda jediným futbalistom, ktorého fanúšikovia nosili na rukách v oboch znepriatelených kluboch.
Jaroslav Timko bol rebel. Počas kariéry si rád vypil a k tomu si aj zapálil cigaretu. Nechodil na jedno pivo, ale aspoň na desať. Hoci na druhý deň mal často sklenené oči, tréning nikdy nevynechal.
So Slovanom sa stal federálnym majstrom a získal s ním aj dva slovenské tituly. Nikdy si nedával servítku pred ústa. Veci hovoril priamo a úprimne a aj preto musel zo Slovana po siedmich rokoch nedobrovoľne odísť.
Deväťdesiate roky boli divoké. Aj vo futbale Čítajte Po krátkom pôsobení v Drnoviciach zamieril k najväčšiemu rivalovi Slovana – do Trnavy. Jeho začiatky v Spartaku boli náročné.
„Po jednom zápase sme boli na diskotéke a vyrútil sa na mňa chlap s nožíkom. ,Ty skurvený slovanista, ' kričal na mňa. Mal som šťastie, blízko mňa boli ľudia, ktorí ho ihneď spacifikovali. Neskôr som sa dozvedel, že sa ma zastal jeden z najväčších trnavských mafiánov,“ rozpráva Timko v knihe Divoké deväťdesiatky.
Celý štadión kričal: Jaaaro Timko
V Drnoviciach sa mu darilo, ale keď jeho najstaršia dcéra začala chodiť do školy, chcel byť s rodinou na Slovensku.
Keď vtedajšiemu trénerovi Drnovíc Stanislavovi Jarábkovi, bývalému hráčovi Spartaka povedal, že zatiaľ nemá nový klub, na druhý deň mu volal tréner Trnavy Karol Pecze.
Po príchode do Spartaka sa stal ihneď stabilným členom základnej zostavy. Pravidelne podával kvalitné výkony.
V článku sa dočítate:
- Košický funkcionár mu povedal, že všetci spoluhráči sú už vybavení,
- ako Timko zareagoval na možnosť, že by predal zápas o všetko,
- opisuje, ako to vyzeralo počas pamätného zápasu v Rimavskej Sobote,
- prečo ho najskôr zo Spartaku vyhodili a následne vzali späť,
- prečo ho tréner Jozef Adamec tri mesiace dusil,
- o konci kariéry, alkohole i prekonaní zákernej choroby.
„Boli chvíle, keď celý štadión v Trnave kričal: ,Jaaaro Timko'. Aj keď niektorí priaznivci mali stále na mňa blbé narážky,“ vravel Timko.
Počas piatich rokov zažil veľa krásnych momentov. Chýbal mu však veľký úspech. Mrzí ho, že so spoluhráčmi nezvládli pamätný zápas v Rimavskej Sobote a nezískali vytúžený titul.
Ak nevyhráme, dostanem dva milióny
V sezóne 1996/1997 hrali úžasný futbal, ktorým pobláznili celé mesto, celý kraj. Pred posledným zápasom sezóny v Rimavskej Sobote mali dvojbodový náskok pred 1. FC Košice.
„Za víťazstvo, ktorým by sme spečatili historický titul, sme mali sľúbených 200-tisíc korún na hlavu. Za mnou prišiel ešte jeden človek, ktorý pracoval v banke, a ponúkol mi ďalších 100-tisíc navyše,“ prezradil bývalý futbalista.
V Košiciach v tom čase úradovali Rezešovci, o ktorých sa vravelo, že majú neobmedzené finančné možnosti. Doteraz sa špekuluje o tom, čo sa vtedy stalo v Rimavskej Sobote.
„Rozpoviem vám svoj príbeh.
