V Lige majstrov si s Plzňou dvakrát zahral proti Realu Madrid. Proti CSKA Moskva mu cez polčas tréneri i spoluhráči vyčítali nepremenenú penaltu. Po zmene strán strelil svoj jediný gól v najprestížnejšej futbalovej súťaži a duel napokon otočili. „Mal som slzy na krajíčku,“ tvrdí 35-ročný ROMAN PROCHÁZKA.
Na rozhovor prichádza v tréningovom výstroji. „Dnes sme si celkom zamakali,“ poznamená odchovanec Spartaka Trnava. Počas rozhovoru je uvoľnený a otvorený. Z jeho vyjadrení je cítiť, že mu záleží na klube, v ktorom vyrastal.
Aké je nastupovať na zápasy Spartaka s kapitánskou páskou?
Bol som kapitánom aj v Levski Sofia, ale v Trnave je to iné. Cítim väčšiu zodpovednosť za seba i klub, tým, že som v Spartaku odmalička. Poznám azda polovicu divákov na štadióne, či už osobne alebo zvidenia. Keď som v zahraničí odohral nevydarený zápas, hodil som to za hlavu a šiel ďalej. Keď v Trnave prehráme, počúvam to celý týždeň. Ľudia mi to pripomínajú na ulici i v obchode.
Gašparík: Keď mi doma zazvoní fanúšik, sú to už trochu divné veci Čítajte Vnímate sa ako líder kabíny?
Asi áno, hoci nie som typom človeka, ktorý by na spoluhráčov kričal a neustále im čosi radil. Keď už však niečo poviem, chlapci to vnímajú a počúvajú.
S trénerom Michal Gašparíkom ste spolu hrali, aj si s ním tykáte. Plynú z toho nejaké výhody?
To, že sme boli spoluhráčmi sme oddelili od toho, čo je teraz. Máme normálny vzťah trénera a hráča. Nezneužívam, že si tykáme. Oslovujem ho tréner, nie Mišo.
Aké sú jeho najväčšie pozitíva?
Pripravenosť. Je skvelé, ako sa vložil do pozície trénera. Ako si študuje veci, sleduje zápasy, trénerov, učí sa od nich a všetko nám chce odovzdať. Hoci už mám svoj vek, ukázal mi viaceré novinky, ktoré som dovtedy nepoznal. Chce sa stále zlepšovať a výborne nás pripravuje na zápasy. Dbá na detaily, aké som u iných trénerov nezažil.
Dokáže na vás niekedy nakričať?
Celkom často. Občas som z toho aj prekvapený. Nerobí rozdiel medzi starými a mladými. V minulosti tréneri starším hráčom veľa prepáčili. Už to tak nie je. On sa toho vôbec nedrží a dokáže zvoziť mladého i starého.
Čo sa dočítate v rozhovore
- Prečo sú odchovanci Spartaka často tŕňom v oku fanúšikov,
- ako by charakterizoval fanúšikov Spartaka,
- čo urobil, keď mu v obchode vulgárne nadávali,
- prečo by nikdy neprijal ponuku zo Slovana Bratislava,
- čo povedal Dominikovi Takáčovi po prestupe do Slovana,
- prečo ho v Levski Sofia milovali a v Trnave naňho na ulici vykrikujú,
- aký bol jeho najpamätnejší zápas v kariére,
- čo ho motivuje, aby stále hrával a čomu sa bude venovať po kariére.
Zvyknete mu aj oponovať?
Záleží, o čo sa jedná. Keď cítim krivdu, občas si zafrflem. Keď je to oprávnené, vtedy som ticho.
Čítate komentáre pod článkami či na sociálnych sieťach?
Nie. Dávno som to prestal robiť. Tým, že je Trnava pomerne malé mesto, aj tak sa to ku mne dostane. Idem ku kamarátom a hneď mi rozprávajú, čo o mne čítali. Schytávam to pomerne často.
Niektorí fanúšikovia vás aj s ďalším odchovancom Martinom Mikovičom posielajú do dôchodku. Čo by ste im odkázali?
Som najkritizovanejším hráčom Spartaka.
