PIEŠŤANY. Zem sa prepadla a odkryla dávne tajomstvá. Unikátny nález v obci Dubovany (okres Piešťany) vedľa miestneho cintorína už preskúmali aj pamiatkari.
Tí na mieste zistili, že ide o takzvaný loch. Tie slúžili v minulosti ako sklady potravín a v čase nepokojov ako úkryty. Keďže v lochoch sa aj v zime zachovávajú teploty nad nulou, v čase tuhých zím sa mohli aj obývať.
„Takýto nález bol trnavským pamiatkarom ohlásený po prvýkrát, z rozhovorov archeológov s miestnymi obyvateľmi vyplynulo, že o lochoch doposiaľ nemali vedomosť,“ informoval archeológ Matúš Sládok.
Podľa jeho slov, v našom prostredí je loch umelo vytvorený nevymurovaný alebo len čiastočne vymurovaný podzemný priestor v tvare chodieb a miestností vyhĺbený prevažne do nespevnených usadených hornín, najmä spraší a ílov.
Obilné jamy
„Do lochov sa zvyčajne vstupovalo z nadzemnej stavby a väčšinou svojej plochy zasahovali mimo jej pôdorys. V niektorých oblastiach sa pod výrazom loch mohli chápať aj iné objekty, napr. zásobné, respektíve, obilné jamy,“ vysvetlil Sládok.
A neslúžili iba pre tento účel. Keďže v minulosti sa väzni umiestňovali často v podzemí, slovo loch sa prenieslo aj do ustáleného slovného spojenia „zavrieť do lochu“ s významom zavrieť do väzenia. Slovo má pôvod v nemčine, znamená dieru.
Objekt prezreli a zdokumentovali na základe metód archeologického výskumu, ale vzhľadom na pokračujúce opadávanie nadložia a umiestnenie objektu v dotyku s rodinným domom a cestou, nariadil statik jeho zasypanie.
"Preto sa, žiaľ, podzemné priestory nepodarilo v celom rozsahu zdokumentovať. Počas dokumentácie lochu sa v jeho nadloží našlo niekoľko keramických črepov z nádob, z ktorých jeden pochádza z mladšej železnej (laténskej) doby, asi 450 pred našim letopočtom,“ zhrnul Sládok.
Podľa jeho slov, črep však nesúvisí s objaveným lochom, ale je dôkazom staršieho náleziska v jeho okolí. Z laténskej doby sa v obci a jej okolí zatiaľ nič doteraz nenašlo.
Viac ako storočnú dominantu stanice v Trnave obnovujú, vstup bude obmedzený Čítajte Dom, s ktorým susedil loch, zachytáva už katastrálna mapa z roku 1912. „Loch s istotou nesúvisí s týmto domom, lebo je postavený na murovanej pivnici a v pivnici nie je viditeľný žiadny zamurovaný vstup do lochu. Loch teda musí súvisieť so starším objektom,“ vysvetlil archeológ.
Starší dom v mieste toho súčasného a aj cestu vedľa neho zaznamenalo takzvané Prvé vojenské mapovanie v rokoch 1782 – 1784, je teda možné, že loch súvisí práve so starším domom.
Hlavne na Morave
Na Slovensku sa archeologickému výskumu lochov doposiaľ nikto nevenoval. Dlhá tradícia ich výskumu je na Morave, v Rakúsku a Nemecku. Na Morave bolo zdokumentovaných niekoľko lochov vybudovaných už v praveku.
„V okrese Brno-venkov sa preskúmal loch zo staršej bronzovej doby (asi 2 200 – 1 600 pred n. l.) a ďalší, malého rozsahu, pravdepodobne až z mladšieho neolitu (mladšej kamennej doby) z obdobia kultúry s moravskou maľovanou keramikou (asi 4 700 – 4 000 pred n. l.). V okrese Prostějov bol preskúmaný malý loch, ktorý bol len rámcovo zaradený do praveku,“ uviedol Sládok.
Ostatné, ktoré sa na Morave podarilo datovať, pochádzajú z 13. – 14. storočia až novoveku. V Rakúsku a Nemecku existuje aj združenie na výskum lochov, ktoré dokonca vydáva vlastný časopis.
Záujemca si preveril auto cez portál. Objavili pretočené kilometre, nesedela ani farba Čítajte „Prepadliny do lochov mimo intravilánov súčasných obcí indikujú zaniknuté osídlenie, ktoré nemusí byť doposiaľ známe. Je preto dôležité, aby takýto nález každý oznámil príslušnému krajskému pamiatkovému úradu. Takéto oznámenie môže prispieť k objavu napríklad zaniknutej stredovekej dediny,“ zhrnul archeológ a dodal, že nálezy prepadlín do lochov v minulosti podnietili vznik legiend o desiatky kilometrov dlhých podzemných chodbách vedúcich do hradov, kaštieľov či kláštorov.
