Hrával len tretiu ligu, keď ho tréner Jozef Adamec vytiahol do Spartaku Trnava. V druhej sezóne sa stal najlepším strelcom klubu. Ani to však nestačilo, aby mu vylepšili zmluvu. Aj preto odišiel k najväčšiemu rivalovi do Slovana Bratislava.
„S vtedajším prezidentom Vladimírom Poórom sme mali ústnu dohodu. Musel však odísť do zahraničia. Do rúk to zobral pán Bachratý a jeho ponuku som nemohol akceptovať,“ vysvetľuje 44-ročný bývalý futbalista PAVOL MASARYK.
V sobotu je na programe najväčšie slovenské futbalové derby medzi Trnavou a Slovanom. Komu budete drukovať?
Som fanúšikom Slovana. Hrával som zaň päť sezón a vytvoril si ku klubu silný vzťah. Aj moji dvaja synovia viac inklinujú k Slovanu. Bol som s nimi na futbale aj v Trnave, ale viac ich to ťahá do Bratislavy. V najbližšom derby očakávam remízu, hoci Slovan má papierovo kvalitnejšie mužstvo.

Ešte vás spoznávajú fanúšikovia? Aké sú ich reakcie?
Je príjemné, keď som so synmi na futbale a ľudia ma zastavajú. Občas sa so mnou odfotia, inokedy prehodíme zopár slov. Je to od nich dobrá spätná väzba, že som v Slovane urobil kus dobrej roboty a zrejme aj veľmi dobré meno.
Do veľkého futbalu ste však naskočili v Trnave. Prestúpili ste tam z tretej ligy, čo je v súčasnosti málo vídaný jav. Ako k tomu prišlo?
Hrať najvyššiu súťaž bol vždy môj sen. Bol som v Myjave v tretej lige, v ktorej sme hrávali aj proti trnavskej juniorke. Strelecky sa mi proti ním darilo. A tam si ma vyhliadli tréneri Jozef Adamec a Stanislav Jarábek. Bol som síce najlepším strelcom tretej ligy, ale prestup do Trnavy bol veľký skok. V prvej sezóne som sa oťukával, nehrával som veľa.
V rozhovore sa dočítate:
- Koľko zarábal Pavol Masaryk v Trnave,
- prečo si vybral Slovan, hoci vedel, že je to najväčší rival Spartaka,
- čo si vypočul od fanúšikov Trnavy počas derby,
- prečo je Michal Gašparík správnym trénerom pre Trnavu,
- čo sa zmenilo v Slovan po príchode Ivana Kmotríka st.
Čo sa potom zmenilo?
V druhej sezóne sa stal trénerom Milan Lešický, ktorý mi dal dôveru. Začalo sa mi dariť. V útoku boli veľké mená ako Vlado Kožuch či Miro Kriss. Tréner Lešický však zamiešal so zostavou. Dal ma do dvojice s Kožuchom a Krissa stiahol na post pravého obrancu. Nemal som žiadne meno, ale dal mi šancu. Videl vo mne potenciál, čo bolo geniálne. Napokon som mu to vrátil, keď som sa stal najlepším strelcom tímu.
Po sezóne ste však Spartak opustili. Z akého dôvodu?
Vedenie klubu na čele s Jozefom Bachratým si ma vôbec nevážilo.