V predošlých tri a pol rokoch bol neodmysliteľnou súčasťou Spartaka Trnava. V niektorých zápasoch bol ako odchovanec klubu aj kapitánom. V roku 2023 bol v tradičnej klubovej ankete vyhlásený za najlepšieho hráča klubu. Pred týmto ročníkom sa však nečakane nedohodol s vedením klubu na podmienkach
„Spartak nebol ochotný splniť moje požiadavky, Podbrezová áno,“ priznal 30-ročný obranca KRISTIÁN KOŠTRNA.
V sobotu o 18.00 si prvýkrát po svojom odchode zahrá proti svojmu bývalému klubu.
„Môžeme si zavolať o hodinu, práve sa idem dať ostrihať,“ naznačil deň pred veľkým zápasom. Presne po hodine volal späť.
Chodíte barberovi pred každým zápasom?
Občas k nemu chodím vždy pred zápasom, inokedy každý druhý týždeň. Pred zápasom so Spartakom však musím byť pripravený po každej stránke.
Po odchode z Trnavy si prvýkrát zahráte proti svojím bývalým spoluhráčom. Cítite zvýšené napätie?
Jasné, vnímam, že zápas bude iný, špecifický, ale neberiem to smrteľne vážne. Teším sa, keďže mám v Spartaku veľa kamarátov, poznám tam trénerov i realizačný tím. Som a vždy budem veľký fanúšik Trnavy, ale v sobotu budem bojovať za Podbrezovú, aby sme boli úspešní.
V rozhovore sa dočítate
- Z ktorých ľudí v Trnave je po svojom odchode sklamaný a prečo,
- to, čo Spartak dosiahol za posledný tri roky považuje za obrovský nadštandard,
- v čom je iné hrávať za Trnavu a Podbrezovú,
- o tom, či mal Slovan oňho záujem a za akých okolností by tam išiel,
- to, že brankár Dominik Takáč nemá nohu mal v Trnave zafixované,
- kedy chcel skončiť s futbalom a prečo sa nevzdal a pokračoval.
Pred zápasmi sa kamaráti z odlišných táborov vzniknú podpichovať. Prebehlo niečo podobné s hráčmi Spartaka?
Písali sme si s chlapcami, ale príliš sme sa nepodpichovali. Možno až pred zápasom si niečo povieme. So všetkými chalanmi mám výborný vzťah. Najviac som v kontakte s Mišom Ďurišom či Martinom Mikovičom. Napíšem si však aj s ostatnými chalanmi.
Kmotríkovci išli do rizika. Trnava nemôže mať taký nízky rozpočet, tvrdí expert Čítajte Boli ste sklamaní, keď s vami Spartak nepredĺžil zmluvu?
Požadoval som nejaké podmienky, ktoré som si za svoju výkonnosť zaslúžil, ale v klube mi ich neboli ochotní splniť. Tým pádom sa naše cesty rozišli. Najväčšie sklamanie bolo, že za to všetko, čo som pre Spartak odviedol si to niektorí ľudia v klube vôbec nevážili.
Tréner Michal Gašparík chcel, aby ste v tíme pokračovali?
Áno, zo strany trénerov bol záujem. Vedenie však nechcelo splniť moje finančné požiadavky. Tam to padlo. Som hrdý na moje pôsobenie v Spartaku, lebo vždy som sa snažil urobiť pre klub maximum. Myslím si, že som mal obrovský podiel na všetkých úspechoch, ktoré sme za posledné obdobie dosiahli. Poďakovali mi spoluhráči i tréneri. Smutné je, že od prezidenta a majiteľa som doteraz nepočul ani jedno ďakujem.
V rozhovoroch ste už naznačili, že ste nepočítali, že od leta budete hráčom Podbrezovej. Čo sa napokon zmenilo?
Moja priorita bola ostať v Trnave. Mal som na stole ponuky z Poľska i Cypru, ktoré boli lepšie, ako tie, čo som chcel v Spartaku. Najmä podpisový bonus bol lukratívny. Napokon sa ozvala Podbrezová, ktorá mi bola ochotná dorovnať podmienky, aké som dostal v zahraničí. Taký je však futbal. Keď si ťa nevážia niekde, budú si ťa vážiť inde.
Radili ste pred sobotňajším zápasom súčasným spoluhráčom či trénerovi ako na Trnavu?
Áno, vo štvrtok sme mali s trénerom míting a pýtal sa nás so Samom Štefánikom nejaké veci ohľadom taktiky. Snažili sme sa mu dať, čo najviac informácií. Myslím si, že Trnava nebude meniť nič na svojej taktike. S Podbrezovou majú pozitívnu sériu, viem akým štýlom sme v predošlých zápasoch v drese Trnavy proti ním hrávali. Bude na nás, či sa nám to podarí eliminovať.
Počas pôsobenia v Spartaku ste vyhrali dvakrát Slovenský pohár a vlani ste si zahrali skupinovú fázu Európskej konferenčnej ligy. Je to možno viac, ako by sa dalo očakávať?
To, čo sme dosiahli za tri roky je na Trnavu obrovský nadštandard. V lige sme skončili vždy tretí, trikrát sme hrali finále pohára, z toho dvakrát sme zdolali suverénny Slovan. K tomu sme postúpili do Európskej konferenčnej ligy a zdolali silných súperov.
Kristián Koštrna (vľavo). (zdroj: TASR)V Trnave ste boli pod drobnohľadom ľudí, fanúšikov, keďže celé mesto žije futbalom. V čom je to teraz iné v Podbrezovej?
Tlak je odlišný. Nehovorím, že ľudia v Podbrezovej sa nezaujímajú o futbal, ale nie je ich taký veľký počet ako v Trnave. Tam, keď sme nevyhrali jeden zápas už bol tlak zo strany vedenia či fanúšikov. Podbrezovú hodnotím pozitívne. Klub funguje na výbornej úrovni, čo sa týka regenerácie, posilňovne, ihrísk. Sú tu šikovní mladí hráči, ktorí do budúcnosti spravia dobré transfery. V Trnave sme so skúsenosťami dokázali robiť výsledky, Podbrezová pracuje viac na rozvoji hráča, aby ho posunula na vyššiu úroveň.
V minulosti sa špekulovalo, že o vás mal záujem aj Slovan Bratislava. Prebehli nejaké debaty na tejto úrovni?
Nejaké šumy sa ku mne dostali, ale konkrétnu ponuku som nikdy nedostal. Neviem, či by som to dokázal spraviť, keďže som vyrastal v Trnave.
Čo by sa muselo stať, aby ste prestúpili k úhlavnému rivalovi?
Asi by som sa musel zo dňa na deň prebudiť v nejakej inej nálade, aby som to dokázal spraviť, keďže som veľký fanúšik Spartaka. Uvedomujem si však, že finančné podmienky v Slovane sú iná liga. Navyše by som hral každý rok o titul a v európskych pohároch, napríklad v Lige majstrov. Dôležitá je však dôvera od ľudí z klubu, ktorú dostal Domino Takáč.
V Trnave mu fanúšikovia nevedia odpustiť jeho prestup. Ako to vnímate?
S Dominikom máme veľmi dobrý vzťah, sme výborní kamaráti. Absolútne mu to nezazlievam. Jedna vec sú podmienky, ktoré sú v Slovane diametrálne odlišné. Kariéra netrvá do konca života a potrebujete sa trochu zabezpečiť aj na život po nej. Posunul sa nielen z finančného, ale aj futbalového hľadiska. Je to mladý brankár a také zápasy, aké zažíva teraz v Lige majstrov ho môžu posunúť do väčšieho futbalu.
V Trnave ho neznášajú, v Slovane milujú. Hodnota Takáča stúpa každým zápasom Čítajte V priebehu zopár týždňov sa mu otočil futbalový život naruby. Ako to prežíva?
Keď sme si písali, hovoril mi, že sa to mohlo ubrať dvoma smermi. Ak by mu prvý zápas v Celje nevyšiel, mal by to v Slovane naozaj ťažké. On sa však ihneď chytil a každý zápas, čo som ho videl, podával neskutočné výkony. Svojimi zákrokmi dostal Slovan do Ligy majstrov a patrí k najlepším hráčom Slovana.
Ľudia v Trnave sa vyjadrujú, že ma slabú hru nohou. Vy ste s ním boli v každodennom kontakte vyše troch rokov. Čo si o tom myslíte?
Vždy som o ňom hovoril, že je to fantastický brankár. To, že v Trnave o ňom vraveli, že nemá rozohrávku, bolo nafúknuté. V Trnave od neho nikto nevyžadoval, aby dával krátke prihrávky. Akonáhle je v mužstve, kde to od neho viac chcú, ukazuje, že vie hrať aj nohami. Mal v hlave zafixované, že má dávať len dlhú loptu, čím mu tréneri dávali najavo, že nemá nohu. Určite má kvalitnejšie iné veci ako rozohrávku, ale nohu má úplne v pohode.
V mladosti ste vyrastali v akadémii Wolverhamptonu Wanderers. Nešťastná zlomenina nohy vás vyradila z veľkého futbalu, dokonca ste hrávali nižšie súťaže v Bolerázi či v Parndorfe. Napokon ste kariéru slušne reštartovali. Ako to vnímate?
Chvíľu som bol hore, inokedy dole, svoju kariéru však vnímam pozitívne. V Anglicku som zažil krásnych päť rokov, naučil som sa veľa o futbale i živote. Potom prišlo zranenie, vypadol som na rok a v hlave som uvažoval, že ukončím kariéru. Už som ani nechcel hrať. Povedal som si však, že stále mám v sebe talent, aby som niečo dokázal. Podarilo sa mi reštartovať kariéru, dlhšie som pôsobil v Dunajskej Strede, v Trnave, mal som aj blízko do reprezentácie, keď ma povolali na zraz, ale zranil som sa. Občas sa vo futbale stávajú smolné momenty, ktoré neovplyvníte. Teraz som šťastný. Hrám za Podbrezovú, klub v slovenskej lige napreduje, má veľké ambície.
