TRNAVA. Kedysi slúžila ako rozhľadňa, z ktorej pozorovali, či sa k stredovekému mestu neblížia nepriateľské vojská, neskôr sledovali okolie, či niekde nehorí, a dnes je atrakciou pre domácich i cezpoľných, pretože ponúka nekonečný výhľad. Mestská veža je neodmysliteľnou časťou Trnavy, ročne ju navštívia tisíce turistov.
Tento rok oslavuje 450 rokov od začiatku jej výstavby. Murársky majster Jakub sa 28. júna 1574 v dome trnavského richtára Juraja Schlegla pred richtárom a mestskou radou písomne zaviazal, že vežu na rohu námestia dokončí. A ak by zomrel, tak by ju dokončili jeho pomocníci Bernát a Šebastián Merald.
Mestská veža je už po stáročia symbolom mesta, ale aj orientačným bodom, pri ktorom si ľudia dohodujú stretnutia.
Dominanta Trnavy skrýva aj európsky unikát. Ide o hodinový stroj z dielne Franza Langera z roku 1729, ktorý odbíja aj štvrťhodiny. Jeho presnosť je obdivuhodná, s odchýlkou len 30 sekúnd. Nachádza sa na piatom poschodí a jeho tri stokilogramové závažia visia na 30 metrov dlhom lane.
Posledná obyvateľka
Poslednou žijúcou obyvateľkou mestskej veže je Jana Blašková, ktorá v súčasnosti žije v neďalekých Jaslovských Bohuniciach. Narodila sa v roku 1947 a prvých desať rokov bývala práve vo veži. Veľmi ťažko sa jej to spočiatku dokazovalo, lebo neexistoval o tom žiadny doklad, žiadna fotografia ani záznam.
„Pátrala som po tom aj v archíve, ale bezvýsledne. Až som jedného dňa našla svoje vysvedčenie zo základnej školy, kde je v ,kolónke‘ adresa napísané Štefánikova 1, čo je aj dnes adresa mestskej veže,“ uviedla Blašková.
Hore na veži už nebola viac ako desať rokov, a pokiaľ tam neurobia výťah, ani sa tam nechystá.
Jej otec bol dobrovoľný hasič, vo veži bola vtedy ústredňa. Jeho úloha bola jasná, keď spozoroval požiar, okamžite volal pomoc. Okrem toho, že pozoroval okolie, naťahoval aj hodiny, udržiaval poriadok vo veži a sprevádzal turistov. Už vtedy ich vraj nebolo málo, lístok hore stál približne 50 halierov.
Za to všetko mu mesto namiesto platu poskytlo bývanie vo vrchnej časti veže. Štvorčlenná rodina vtedy žila v jednej izbe. Bývať vo veži bolo pre malé dieťa zážitkom. Horšie to už bolo pre jej rodičov. Ak chceli ísť na nákup, vyprevadiť svoje ratolesti do školy či ísť do práce, znamenalo to zdolať 134 schodov, ktoré k nim do bytu viedli. „V zime sme dokonca museli nosiť aj vodu, pretože tá sa dole zastavila, aby nezamrzla,“ dodala Blašková.
Cirkus v Trnave
A na čo si najradšej ako dieťa v súvislosti s vežou spomína? Na cirkus. „Ten do Trnavy chodil aj dvakrát za rok. Celý cirkus priviezli na vlaku, vyložili na stanici a veľké zvieratá, ktoré sa nezmestili do klietok, kráčali cez mesto smerom na Rybníkovú, kde rozložili šapitó. Slony a žirafy idúce cez centrum sme pozorovali priamo z veže,“ zaspomínala.
Mestská veža v Trnave patrí k najnavštevovanejším atrakciám a zároveň je jednou z najdôležitejších renesančných pamiatok mesta. Tohtoročná letná turistická sezóna sa zatiaľ javí ako úspešná.
„Oproti minulému roku sme zatiaľ zaznamenali mierny nárast návštevníkov. Tiež evidujeme nárast počtu prehliadok mesta so sprievodcom na objednávku,“ informovala Viera Tranžíková, hovorkyňa Regiónu Trnava. Tohtoročné čísla zatiaľ nemajú, minulý rok však evidujú necelých 29-tisíc návštevníkov.
Tento rok zatiaľ dominovali návštevníci z Českej republiky, zaznamenali aj nárast turistov z Poľska, Maďarska, Francúzska a Nemecka. Novým trendom, ktorý sme zaznamenali v tomto roku, je rastúci počet návštevníkov zo Španielska,“ doplnila Tranžíková.
Nepomohli ani dve petície. V Piešťanoch vyrúbali celú alej, zostala iba jedna lipa Čítajte Vložili tam odkaz
Samospráva sa o svoju dominantu už po stáročia stará, preto je napriek požiarom a iným živelným pohromám stále v dobrom technickom stave. Jej zatiaľ posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v roku 1997.
Po jej dokončení vložil vtedajší primátor Štefan Bošnák do gule pod pozlátenou sochou Panny Márie na vrchole veže dobové listiny a odkaz pre budúce generácie. K dokumentom sa dostanú zrejme až pri ďalšej väčšej rekonštrukcii jedného zo symbolov Trnavy.
Mestská veža v Trnave má štvorcový pôdorys v tvare masívneho hranola s ôsmimi nadzemnými podlažiami a celkovou výškou 57 metrov. Vyhliadková ochodza sa nachádza vo výške asi 29 metrov a vedie k nej 143 schodov. Na veži sa nachádzajú slnečné hodiny na juhovýchodnej strane a kruhový reliéf so symbolikou Krista nad vchodom.
Ľudia z Leteckej ulice v Trnave pritvrdili, od mesta budú žiadať vysoké odškodné Čítajte
