Posledné roky bola v tieni skúsenejšej a úspešnejšej Danky Bartekovej. Na olympijských hrách v Paríži z neho razantne vystúpila. Vo finále skeetu dokonca útočila na zlatú medailu. Jeden okamih však všetko zmenil a skončila na nepopulárnom štvrtom mieste.
„Asi som už nadobudla pocit, že to pôjde samo. Stálo ma to medailu,“ priznala športová strelkyňa VANESA HOCKOVÁ.
Ako hodnotíte s takmer mesačným odstupom svoje štvrté miesto na olympijských hrách?
Čím dlhší čas prešiel, tým viac ma mrzí štvrté miesto. Uvedomujem si, že je to perfektný výsledok na prvej olympiáde, ale... Bol tam ten jeden moment, ktorý ma stál medailu. Viem presne, čo sa tam stalo. Vypadla mi koncentrácia. Zoberiem si z toho ponaučenie do budúcnosti a budem sa to snažiť obmedziť.
V sobotňajšej časti kvalifikácie ste netrafili štyri terče. Verili ste si, že v nedeľu z toho môže byť ešte finále?
Keby mi niekto povedal, že som po prvom dni na 12. mieste, asi by som nedala druhý deň čistú 50-tku. Zásadne sa nepozerám na priebežné výsledky. Nevedela som, ako strieľajú ostatné súperky a na akom som mieste. Na výsledky sa vždy pozriem až po kvalifikácii. Keď som v nedeľu dala čistú 50-tku, rozplakala som sa. Od šťastia. Ešte som nevedela, že idem do finále. Hoci som tušila, že 121 presných zásahov by mohlo stačiť. Až tréner mi pri objatí povedal, že som vo finále.
Čo sa ešte dočítate v rozhovore:
- Na čo myslela, keď sa na olympijských hrách v Paríži približovala k cenným kovom,
- čo sa stalo, keď zo štyroch holubov netrafila troch a ako sa z toho oklepala,
- v čom je iná ako Danka Barteková a aký je život športovej strelkyne na Slovensku,
- ako vníma katastrofálnu streleckú infraštruktúru a v čom vidí malú výhodu.
V nedeľu ste mali 66 úspešných zásahov za sebou – 50 v kvalifikácii a 16 vo finále. Čo ste prežívali po každom úspešnom výstrele?
Prvý deň som pokazila poslednú položku. Odmietla som sa rozprávať s médiami.
Počas pretekov to nemám rada. Nebavím sa dokonca ani s trénerom. Jedine som sa rozprávala s mladšou sestrou, ktorá mi vravela, že videla strelkyne so smutnými výrazmi. Povzbudila ma, že strieľam dobre a stále mám šancu na finále. To ma nakoplo. Druhý deň som sa naštartovala. Nemyslela som na to, že musím strieľať čisto, išla som len terč po terči.
Na čo ste mysleli počas finále, keď ste sa približovali k medaile? Cítili ste zvyšujúci sa tlak?
Necítila som tlak. Ani počas celých pretekov. Miestenku som mala dva roky a tie dva roky som sa pripravovala na tieto momenty. Každé preteky, čo som absolvovala, v hlave som si prehrala všetky možné scenáre, ktoré by sa mohli udiať. Bola som perfektne mentálne pripravená. Nepociťovala som veľký stres.
Jeho poznávacie znamenie je delová strela. Na ruke má vytetovaný znak Spartaka Čítajte Už dlhšie pracujete so psychologičkou. Čo by vám v takomto momente poradila?
Asi to, že musím mať prázdnu hlavu, čo nie je veľmi jednoduché. Pri tomto športe vám veľmi rýchlo nabehnú do hlavy rôzne myšlienky, aj také, ktoré nechcete. Po každom štande som mala približne tri minúty pauzu, kedy som sa vydýchavala a prechádzala. Tentoraz som mala prázdnu hlavu, čo sa mi nestáva dosť často.
A zrazu sa to stalo. Na jednom štande ste zo štyroch holubov trafili len jedného...
