Rozhovor vznikol v rámci prílohy DEDINSKÝ FUTBAL, ktorá vyjde 26. augusta v celoslovenskej sieti MY novín.
Jeho meno je spájané najmä so Spartakom Trnava. Hoci jediný majstrovský titul získal s českým Libercom. Až trikrát ho trénoval legendárny Jozef Adamec. Patril vraj k jeho miláčikom. Po profesionálnej kariére sa vrátil na Záhorie, do Kostolišta, kde vyše desať rokov hráva a v súčasnosti je už aj trénerom.
„Kostolište pomaly vyčlenili zo Záhoria, lebo u nás to býva vždy pokojné a nekonfliktné. Boli však súperi, pri ktorých to býva vybičované,“ priznal VLADIMÍR KOŽUCH.
Odmietol Hamšíka a vrátil sa na Liptov. Jendriškovi zavoňal dedinský futbal Čítajte Už ste len trénerom alebo sa ešte oblečiete aj do dresu?
Dva roky dozadu som ešte nastupoval pravidelne. Minulú sezónu som si kopačky obul len v prípade, že nás bolo málo.
Zrejme takto to bude aj v ďalšej sezóne, lebo vek už človek nezastaví. Mám 48 rokov. Napriek tomu ma chalani občas presviedčajú, aby som nastúpil a pomohol im na ihrisku.
Aké je to naháňať sa za loptou tesne pred päťdesiatkou?
Najnáročnejšia je životospráva pred zápasom. Už to nie je také profesionálne. V nižších dedinských súťažiach nie sú až tak kvalitní futbalisti, je to tam viac o súbojoch.
Dva či tri roky po skončení profesionálnej kariéry som ešte ťažil z natrénovaného. Postupne som musel hrať viac s rozumom, nešiel som už tak do súbojov ako v najvyššej súťaži.
Profesionálnu kariéru ste ukončili v 34 rokoch. Aký bol hlavný dôvod?
Mal som chronické ťažkosti s členkami. Chodil som pravidelne každý rok na obrusovanie a lekári mi odporúčali, že keď chcem ešte v sedemdesiatke chodiť, vrcholový šport by som už nemal robiť.
Dva týždne som trénoval, potom som si urobil výron a ďalší týždeň pauzoval. Zranenia sa mi opakovali. Bol som z toho znechutený. Výrastky mi tlačili na bočné väzy. Boli už tak zoslabnuté, že som si spravil výron, aj keď som bežal na rovnom teréne.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- V rovnaký deň rokoval so Slovanom i Trnavou. Prečo si napokon vybral Spartak,
- aké momenty z pôsobenia v Trnave mu najviac ostali v pamäti,
- s ktorými súpermi na Záhorí to býva najviac vybičované,
- v Kostolišti pôsobí už vyše desať rokov. Čo sa mu najviac páči na dedinskom futbale,
- ako vníma súčasný Spartak pod vedením trénera Gašparíka.
Hrali ste za Inter Bratislava, Prešov, Liberec či Plzeň. Najdlhšie ste pôsobili v Spartaku Trnava – sedem sezón ako hráč a dve ako tréner. Aký je recept vydržať tak dlho v jednom klube?
To bol paradox. Keď som prestupoval z Liberca, mal som ponuky zo Slovana Bratislava i zo Spartaka.
V jeden deň som bol na rokovaní so zástupcami Slovana i Trnavy. Slovan mi dával možno o päťdesiat percent lepšie podmienky, ale rozhodol som sa pre Spartak.
Prečo?
