TRNAVA. Amatérska práca, ktorá v konečnom dôsledku uškodí samotnému dielu. To nám povedal reštaurátor Tomáš Kucman na margo Súsošia Svätej rodiny v Špačinciach, ktoré tam stojí približne od 30. rokov minulého stroročia. Niekto ho totiž namaľoval farbami.
„Predpokladám, že súsošie je z pieskovca, nevyhovujúci náter ho, dá sa povedať, zadusí, preto začne objekt rýchlejšie degradovať. Výrazne to znižuje jeho životnosť, navyše, poriadne to predraží prípadné ďalšie opravy. Ale niekedy sú poruchy už tak rozsiahle, že sa s tým už nedá nič robiť,“ popísal Kucman s tým, že presne takýmto spôsobom zanikli mnohé sochy, najčastejšie svätých.
Aj v iných obciach
„Mám celú plejádu fotiek z rôznych obcí, kde tak „skrášľujú“ svätých,“ dodal. Ak nejde o národnú kultúrnu pamiatku, nepodlieha súhlasu pamiatkarov, pomaľovanie sochy takýmto spôsobom nie je preto nelegálna záležitosť.
„Nejde o nič protizákonné, len je smutné, kam sa posunulo estetické cítenie ľudí. Urobili z toho karikatúru, ja osobne to považujem za dehonestáciu celého diela,“ zdôraznil Kucman.
Podľa jeho slov, podobné súsošia Svätej rodiny dávali v minulosti urobiť skúseným majstrom ľudia, ktorí napríklad nemohli mať deti a neskôr, keď sa im podarilo splodiť potomka, ju tam dali z vďaky.
„V tomto prípade pomaľovania súsošia v Špačinciach ide o amatérsku prácu, predpokladám, že to robil človek bez príslušného vzdelania,“ doplnil Kucman, ktorý si súsošie prezrel osobne priamo na mieste.

Stará sa oňho rodina
Starosta obce Špačince Július Zemko nám potvrdil, že náter na súsoší je už minimálne 15 rokov. To, prečo teraz vzbudil záujem, pripisuje jeho nedávnemu obnoveniu.
Nám sa podarilo zistiť, že súsošie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Podľa starostu sa o neho stará jedna tunajšia rodina. „Kedysi bolo toto súsošie ošarpané, dokopy ho dali práve oni,“ doplnil starosta.
Na to, či by sa dalo súsošie dať ešte do pôvodného stavu, sme sa pýtali Kucmana.
„Cenu za opravu je možné stanoviť až po vykonaní výskumu a určení technológie jej reštaurovania. Či sa dá dať do pôvodného stavu je takisto možné povedať až po výskume, lebo teraz neviem, aký bol pôvodný výraz súsošia, poznáme len „kolorovaný stav“ pred poslednou úpravou,“ vysvetlil na záver.