BRAZÍLIA. Rozhovor s Dominikom Ujlakym nám ukazuje fascinujúcu cestu medzi dvoma vášňami – futbalom a cyklistikou.
Od začiatkov, keď ho k futbalu priviedol otec František, po úspechy v mládežníckej kategórii U19 a neskôr jeho prechod k cyklistike.
Dominik nám poodhalil svoje pocity a zážitky z hrania futbalu, ako aj svoju motiváciu pre cyklistiku.
Okrem toho sa dozvedáme o jeho živote v Brazílii a jeho dojmy z miestnej futbalovej kultúry.
Ako si sa dostal k futbalu? Čo ťa priviedlo k tomu, aby si začal hrať?
Do futbalu nás, mňa aj môjho brata Erika, zasvätil náš otec František, ktorý sám aktívne hrával futbal aj futsal. Už odmala nás brával na svoje a Marekove zápasy, a tak sme s tým vyrástli.
V sezóne 2011/2012 ste vyhrali titul v kategórii U19. Ako si na toto obdobie spomínaš a čo to pre teba znamenalo?
Bola to veľká skúsenosť a bol som veľmi šťastný, keď ma tréner Milan Malatinský vytiahol do U19 a dal mi príležitosť hrať v niektorých zápasoch, aj keď som mal len 16 rokov.
Hlavne jemu vďačím za to, že som ako 16-ročný získal titul s chalanmi U19. Bol to naozaj silný ročník chalanov, ktorí vytvorili super partiu. Škoda, že viacerí z týchto chalanov neskôr nedostali väčšiu príležitosť v prvom tíme.
Vtedajší tvoj spoluhráč Ivan Schranz strelil tri góly na Majstrovstvách Európy. Čo si myslíš o jeho výkonoch?
Podával dobré výkony, o čom svedčia aj tri góly. Patril k ťahúňom ofenzívy. Verím, že teraz sa mu podarí zrealizovať zaujímavý prestup.
Svoj prvý zápas za Áčko Trnavy si odohral v zápase proti Atletico Paranaense. Bola to pre teba česť?
