PIEŠŤANY. Pochádza z Piešťan, narodila sa v znamení rýb, odmalička plávala, plavci boli jej rodičia, starí rodičia i súrodenci. V súčasnosti žije v dedinke Ostrov, pred pár rokmi vystavovala v anglickom meste Bath.
Spojitosť s vodou nezaprie, navyše, v Piešťanoch má na to viacero dôvodov. Okrem Váhu, ktorý oddeľuje mesto od kúpeľného ostrova, jej viac učarovalo kúpalisko Eva. To koncom júna oslavovalo úctyhodné jubileum - 90 rokov od otvorenia.
Už v detstve, keď sa škôlkari rozhodujú, či chcú byť policajtmi, učiteľkami alebo hasičmi, Katka mala vlastné predstavy. Chcela byť maliarkou. „Vždy som chcela maľovať, už odmalička. Bola som taký malý introvert, stále doma, čarbala som si do zošitov počas vyučovacích hodín.“
KATARÍNA BÁBSKA MALÍKOVÁ (49) nikdy nevyštudovala umeleckú školu, jej osobitý prejav je originálny a nekopíruje žiadne zaužívané smery či autorov. Svet nad a pod hladinou je vždy iný, vzhľadom na nestálosť vody je každý moment v nej jedinečný.
Aj o tom, prečo nikdy neštudovala umelecký smer, prečo používa iba štyri farby i to, prečo „šmíruje“ ľudí v bazéne na Eve, prezradila v rozhovore.
Prečo ste nikdy nešli študovať vysokú školu s umeleckým zameraním?
Ja som chcela, ale veľmi skoro som otehotnela. Takže škola išla bokom, prišla rodina, nebol čas ísť študovať. A po materskej som sa dala na niečo, z čoho sme mohli reálne fungovať. Vyštudovala som diaľkovo interiérový dizajn a ním sa živím dodnes.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Koľko farieb používa,
- kedy najradšej tvorí,
- prečo nemaľuje pozadie,
- akú spojitosť má voda s duchnou na spanie.
Už nemáte žiadnu ambíciu to ešte skúsiť?
Pred pár rokmi som absolvovala prípravy na súkromnej umeleckej škole v anglickom Cambridge, ale prišiel covid, po ňom brexit a už to nebolo možné. Ale pravidelne chodím do galérií a sledujem tvorbu súčasných autorov a umelcov, občas zájdem aj na Vysokú školu výtvarných umení trochu nasať inšpiráciu.
Plávali ste kedysi aj závodne?
V detských časoch, ale prestala som, nebola som až taký talent, navyše, nie som súťaživý typ. Ale láska k vode zostala. V súčasnosti je to pre mňa najväčší relax, bez plávania to skrátka nejde, bez neho sa nepohnem. Počas neho sa mi najlepšie premýšľa. O všetkom. Nesledujem hodinky, nerátam počet dĺžok. Skrátka, iba relaxujem a premýšľam nad milión vecami.
Udelili si zlaté padáky a pokračovali ďalej vo funkciách, súd im dal za pravdu Čítajte Drvivá väčšina vašich prác zachytáva plavcov či kúpalisko Eva. Prečo?
Prihlásila som sa pred niekoľkými rokmi na Základnú umeleckú školu pre dospelých v Piešťanoch, ktorú som absolvovala. Práve tam som sa všetko naučila. Moja záverečná práca mala názov Plavci. A to ma tak spočiatku nakoplo, že som si uvedomila, čo všetko sa vo vode skrýva. Eva je legendárne kúpalisko z čias Winterovcov, má 90 rokov a stále funguje.
Chodím na ranné plávanie od siedmej do ôsmej, ktoré vďaka piešťanským pólistom funguje počas celej sezóny, každý deň. Vyrastala som tam, plávali tam moji rodičia, prarodičia, súrodenci. A tá komunita, čo sa tam za tie roky vytvorila, je ako rodina.
K Eve mám skrátka citový vzťah. Uvedomila som si, že tu mám svoj domov, dobre sa tu cítim. A to, čo tvoríš, je odrazom toho, čo prežívaš. Niektorí umelci reflektujú politiku, nálady v spoločnosti, mňa to skôr ruší. Nekritizujem, skrátka sa tým nezaoberám.
Spomínate si, kde táto láska k vode začala?
Kde inde? Na Eve, v relaxačnom bazéne. Nadšenci po plávaní sa tam „rochnia“ v termálnej vode. Práve tam ma prvý raz napadlo, že ich nakreslím, zachytím tú emóciu pôžitkárstva z ich tvárí. A spravila som si tam na malý papier kresbičku, známych, kamarátov to zaujalo a začalo si ma všímať a podporovať viac ľudí, tak som v tom pokračovala.
Začala som „šmírovať“ plavcov v dráhach, každý má svoj štýl, každý kladie ruku inak, fotoaparátom som si ich pohyb fotila pod vodou a doma som potom z toho tvorila. Pod vodou klameš telom, nemusí byť také ako v skutočnosti.
