PIEŠŤANY. Bývalí členovia predstavenstva a dozornej rady letiska Piešťany sa približne desať rokov súdili s Trnavským samosprávnym krajom (TTSK ) o vyplatenie odmien, ktoré súčasné vedenie župy označilo za nemorálne.
V minulosti na verejnosť prenikli informácie, že štyria títo členovia si mali dokopy nárokovať na približne 600-tisíc eur. Spor je takmer na konci, kraj a poškodení sa prednedávnom mimosúdne dohodli.
Župana Jozefa Viskupiča sme sa pýtali, v akom stave je piešťanské letisko v súčasnosti, prečo pristúpili k mimosúdnej dohode i to, ktorý z vlastníkov dlhuje letisku nemalé peniaze.
V akom stave ste preberali letisko po nástupe do funkcie župana?
Za záchranu piešťanského letiska som bojoval ešte ako poslanec parlamentu. V roku 2017 bolo na pokraji zániku. Bývalý manažment letiska zanechal spoločnosť s celkovým dlhom 2,3 milióna eur. Letisko malo rôzne pôžičky, dokonca aj od fyzických osôb, čo je extrémne neštandardné.
Dlh zvyšovali aj finančné záväzky bývalých členov orgánov letiskovej spoločnosti, ktoré žiaľ uznalo vtedajšie vedenie župy, čím predĺžilo ich nárokovateľnosť. Za čo mali dostať odmeny, mi nie je dodnes jasné, veď ho poslali ku dnu.
Slovensko skoro prišlo o jedno z medzinárodných letísk, ktoré by po zrušení už isto nikto nikdy neobnovil. To je trestuhodné, za to sa odmeny nedávajú.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Ako sa mimosúdne dohodli,
- koľko eur zaplatí župa bývalým členom predstavenstva,
- v akom stave je letisko v Piešťanoch dnes,
- aký je aktuálby dlh.
Prečo sa podľa vás snažilo predchádzajúce vedenie župy o pomalú likvidáciu letiska? O čom im podľa vás mohlo ísť?
V tom období sa v Piešťanoch spomínalo, že mesto sa má rozvíjať smerom k letisku, a teda, že na jeho pozemkoch sa má stavať nová lukratívna rezidenčná zóna. Možno aj to bolo motívom. Majetok, najmä pozemky, na ktorých letisko leží majú trhovú hodnotu v miliónoch eur. Ale nebudem špekulovať, je to otázka priamo na nich.
Ako ho teda postupne dostávali do straty?
Bývalé vedenie letiska nehľadelo na možnosti rozvoja, ani na spustenie nových liniek a postupne zvyšovalo stratu a zadlžovanie spoločnosti. Boli tam rôzne pôžičky, ktoré boli založené pozemkami letiska. Dokonca boli náznaky, že bývalé vedenie chcelo ukončiť prevádzku letiska ako medzinárodného. V takom prípade by v Piešťanoch nemohli pristávať napríklad lety z Izraela, keďže by letisko ostalo v prevádzke len pre vyhliadkové či výcvikové lety.
Koľko sporov doteraz prebehlo?
Prebiehali aktívne štyri súdne spory, prvý právoplatný rozsudok padol v roku 2022, ktorý bol zároveň precedentným pre ostatné tri aktívne súdne spory.
Argumenty župy mali na súde právny alebo iba morálny základ?
Pred súdom sme argumentovali komplexne, teda aj na právnom základe. Verejný záujem a majetok župy sme bránili všetkými dostupnými prostriedkami. Na bývalých členov orgánov letiska, ktorí si uplatňovali svoje nároky, sme apelovali aj mediálne.
Verím, že keď dnes vidia, ako sme letisko rozlietali a na akú kvalitnú medzinárodnú úroveň sme ho dostali, musí to byť pre nich hanba. Doviedli ho na pokraj existencie a ešte si dali za to zaplatiť.
Ako to všetko mohlo dospieť k tomu, že udelenie zlatých padákov členom predstavenstva bolo nakoniec legitímne?
Naďalej tvrdím, že nároky bývalých členov orgánov letiska neboli legitímne, ani morálne, pretože priviedli letisko na pokraj zániku. Okrem toho si po skončení mandátu vyplácali tieto tisícové „zlaté padáky“, ale potom ďalej pokračovali vo funkciách.
