TRNAVA. Zdravo žiť, zdravo sa stravovať, pravidelne športovať, všetko si merať, porovnávať, hodnotiť, zdielať a v prípade neuspokojivých výsledkov ešte tvrdšie trénovať. Kult tela a zdravia zažíva v posledných rokoch veľký boom.
Bežcov, cyklistov či plavcov je čoraz viac, Spartan, Aquaman, Oravaman a ďalšie náročné súťaže lákajú oveľa viac štartujúcich ako kedysi. A to vo všetkých vekových kategóriách.
„Nezriedka sme konfrontovaní náhlou smrťou športovca počas futbalových zápasov alebo pretekov. Vidíme tragické obrázky ako počas nich v priamom prenose prebieha resuscitácia mladého človeka a možno sa pýtame, či je to normálne. Dalo sa tomu predísť? Je už vrcholový šport ďaleko za čiarou zdravého a vôbec, aká intenzita športovania je ešte zdravá“?
Daniela Čambála, kardiológa z Fakultnej nemocnice v Trnave, sme sa pýtali aj to, kde je rozumná hranica trénovania.
O pozitívnych účinkoch pravidelného pohybu či cvičenia zrejme niet v súčasnosti žiadnych pochýb...
Od nepamäti sme boli vedení k myšlienke, že cvičenie je kľúčovým pilierom zdravého životného štýlu. Okrem posilnenia svalov, kostí a ducha má cvičenie zásadný vplyv na naše kardiovaskulárne zdravie.
Napriek týmto výhodám sa však v médiách často stretávame s prípadmi náhleho úmrtia mladých, zjavne zdravých športovcov. Najčastejšie ide o náhlu kardiálnu smrť, ktorá sa definuje ako náhle a neočakávané úmrtie v priebehu jednej hodiny od začiatku prejavov, s predpokladanou srdcovou príčinou.
Takáto tragédia je najčastejšou medicínskou príčinou smrti u mladých športovcov a vždy má obrovský emočný, sociálny a mediálny dopad na spoločnosť. Fyzická náročnosť sa však neobmedzuje len na vrcholový šport, ale je prítomná aj v mnohých amatérskych a rekreačných športoch, ktoré si získavajú popularitu.
Jestvuje, respektíve, je zadefinovaná horná hranica športovania? Kedy je ho už veľa?
Žiadne zdravotnícke organizácie nešpecifikujú hornú hranicu, kedy sa intenzita alebo objem fyzickej aktivity stáva rizikom. Vieme však, že chronická extrémna fyzická námaha vedie k poškodeniu srdca a rôznym poruchám srdcového rytmu.
Štúdia realizovaná na maratónskych bežcoch zistila, že väčšine športovcov sa do krvi po týchto náročných pretekoch vyplavuje látka, ktorá poukazuje na poškodenie srdcových buniek. Ide o dočasné poškodenie, ale keď srdce opakovane znáša extrémny fyzický stres môže to viesť k jeho trvalej prestavbe, adaptácii a fyzickým zmenám ako je zhrubnutie jeho stien alebo zjazvenie.
Navyše, v súčasnosti máme dôkazy, že extrémna fyzická námaha môže zvýšiť vyššie spomínané riziko náhlej kardiálnej smrti u ľudí s ochorením srdca.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Čo môže spustiť fatálne arytmie srdca,
- ktoré športy patria medzi najrizikovejšie,
- čo ukázali dáta z Európy a Ameriky,
- koľko minút športu stačí bežným ľuďom.
Znamená to, že športovci sú ohrození viac ako bežná populácia?
Náhla kardiálna smrť športovca v súvislosti s fyzickým výkonom je štatisticky veľmi zriedkavá udalosť. Odborné odhady výskytu sa rôznia v závislosti od použitých vstupných kritérií. Predpokladáme však, že ročná incidencia sa pohybuje od jedného do troch prípadov na 100-tisíc aktívnych športovcov. Významne stúpa s vekom športovca, viac sú ohrození muži.
