Fyzioterapeutka Lenka Jurišičová, dlhoročná členka realizačného tímu Spartaka Trnava, sa nečakane lúči s klubom. Strávila v ňom významnú časť svojej profesionálnej kariéry.
Otvorene hovorí o svojich pocitoch a skúsenostiach z obdobia v Spartaku Trnava, kde zažila mnoho radostných, ale aj náročných chvíľ.
„Hlavný tréner Michal Gašparík mi pred prvým tréningom letnej prípravy oznámil, že už v Spartaku ďalej pokračovať nebudem,“ prezrádza. Napriek tomu, že sama zvažovala odchod už dlhšie, rozhodnutie klubu a jeho načasovanie ju prekvapili.

Aký je dôvod vášho konca v Trnave?
Hlavný tréner Michal Gašparík mi pred prvým tréningom letnej prípravy oznámil, že už v Spartaku ďalej pokračovať nebudem. Bol to súkromný rozhovor, takže detaily rozoberať nechcem. Sama som nad odchodom uvažovala už dlhšie a postupne som sa pripravovala na to, že môj koniec v klube sa blíži.
Úprimne však musím povedať že dôvody a hlavne načasovanie ma zaskočili. Keďže impulz neprišiel z mojej strany, museli sme sa papierovo dohodnúť na ukončení zmluvy, čo sa po pár dňoch podarilo. Spartak však naďalej zostáva v mojom srdci.

Ako ste reagovali, keď vám oznámil Michal Gašparík, že končíte?
Bola som prekvapená a keďže som emotívny typ človeka, rozplakalo ma to. V klube som strávila šesť rokov a aj napriek tomu, že som už dlhšiu dobu cítila, že je toho na mňa priveľa, zaskočilo ma to.
Ako budete spomínať na čas strávený v tomto klube?
Je náročné o tom hovoriť niekomu, kto niečo podobné nezažil. Sú to pocity, adrenalín a energia, ktoré nikde inde nezažijete a na ktorých tak trochu zostanete závislý už navždy. Som šťastná, že som mala možnosť to zažiť.
Aj toto sa v článku dočítate:
- prečo nezvažuje prácu v zahraničí,
- ako sa vyrovnávala s tlakom a očakávaniami vo svojej pozícii,
- prečo trápia hráčov Spartaka Trnava časté zranenia,
- ako sa Lenka Jurišičová vyrovnávala s mediálnymi špekuláciami o jej prípadnom presune do Fenerbahçe.
Že som spoznala ľudí, ktorí ma touto futbalovou cestou sprevádzali a ktorí mi náročné dni v klube zlepšili svojou prítomnosťou a povzbudili ma vždy tými správnymi slovami. Najviac budem asi spomínať na kolegu Tomáša Hološku, ktorý sa ma ujal hneď na začiatku a spolu sme sa v Spartaku pretĺkali štyri roky.