TRNAVA. Indigové obrazy pripomínajúce expresívne krajiny, farebné vodopády či búrkové mračná. Abstraktné tvary vytvárajúce elipsy, kruhy či ich fragmenty. Zaujímavá expozícia v priestoroch Synagógy na Halenárskej ulici v Trnave prináša troch autorov, ktorých dal dohromady kurátor a súčasný riaditeľ Galérie Jána Koniarka Vladimír Beskid.
Okrem maliarky Patrície Koyšovej, sochára Mariána Straku prijal pozvanie do Trnavy aj zástupca košickej výtvarnej školy Peter Lipkovič. Dôvod, prečo sa stretli na jednej platforme, možno pripísať aj náhode, s ktorou všetci traja umne narábajú. Považujú ju za súčasť ich tvorby.
Silné zastúpenie
„Súčasná vizuálna kultúra na Slovensku je veľmi silne zastúpená. Obaja autori pracujú v pneumatickom období, aj vystavované maľby, akrylové plátna, vznikali pod vysokým tlakom vzduchu. Rovnako ako elementárne objekty Straku, ktorých základ tvoria elipsy, kruhy či ich fragmenty,“ povedal krátko po otvorení výstavy Vladimír Beskid.
Všetkých v Trnave spája aj to, že radi pracujú s náhodou.
„Je na začiatku každej série, samotná maľba je pre mňa ten moment, keď sa to deje. Je to pre mňa taký vnútorný ,battle‘ (z anglického prekladu boj, poznámka autora), čo v danom momente, stave dám, či viem, čo použiť, kedy skončiť, kedy je dielo hotové. Takže náhoda zohráva v mojej tvorbe dôležitú úlohu vždy na začiatku. A potom ju už vedome smerujem a pracujem s ňou,“ uviedla Koyšová.
Aj pre Lipkoviča a jeho tvorbu zohráva dominantný prvok, ako sám povedal, náhoda je dobrý priateľ.
Maliarka Koyšová: Nechávam otvorené názvy, imaginácia patrí divákovi Čítajte „Veľakrát mi pomohla, musíte s ňou neustále pracovať, pokúšať sa o ňu a potom sa stane. Pomôže vám nájsť správny smer, ktorý vám otvorí obrovský priestor a ďalej už vedome v tom pokračujem,“ zhrnul Lipkovič. Prezentuje tu aj viaceré diela, ktoré vznikli vďaka štipendiu z Fondu na podporu umenia.
Unikátny priestor
Straka označil za náhodu samotnú výstavu, ktorá ho veľmi zaujala. S Koyšovou a jej tvorbou sa doteraz nestretol, no keď prišiel po prvýkrát do synagógy, ohúrila ho. „Ide o spojenie s tlakom, vzduchom, kompresorom, podobne ako ja, len Patrícia to prezentuje v 2D forme a ja zasa v 3D,“ prezradil Straka.
Všetci traja umelci nešetrili chválami na výstavné priestory synagógy, ktoré ich dielam dodávajú osobitý ráz.
„Táto galéria je dosť alternatívna. Žiadna biela kocka, kde visí umenie. Tu sa dá s tým priestorom pracovať, prispôsobovať, táto forma ma oveľa viac priťahuje ako klasický výstavný priestor,“ uviedol Lipkovič s tým, že v tomto prípade ide až o svätý priestor, taký silný dojem naňho urobila. Za zmienku stojí jeho svetelná inštalácia vo vežiach synagógy, zaujímavú hru so svetlom umocňuje industry interiér. Výstava potrvá do konca augusta.
O autoroch
Patrícia Koyšová (1985) vo svojej tvorbe programovo skúma možnosti nových maliarskych techník. Bádanie v oblasti špecifík vyplývajúcich z použitých nástrojov pri vytváraní obrazu sama nazýva „Laboratóriom“. Už vo svojej teoretickej diplomovej práci si kládla otázku, či je v dnešnej dobe ešte vôbec možné prísť s novou autorskou maliarskou technikou. Táto otázka ju sprevádza aj naďalej a rozširuje ju aj na svoje experimenty s trojrozmernými realizáciami. Obrazy, ktoré maľuje za pomoci kompresora, lakovníckej a ofukovacej pištole či stierky, sú vo výsledku abstraktnými kompozíciami so silným vizuálnym účinkom.
Sochár a pedagóg Marián Straka (1976) študoval v Ateliéri slobodnej kreativity na Fakulte umení TUKE, kde je aj odborným asistentom s vyučovaním modelovania a kresby. Doktorandské štúdium ukončil na VŠVU v Bratislave. Vystavoval na Slovensku, v Čechách a v Poľsku. Vo svojej monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe využíva kov, drevo, laminát, pneumatiky ako ready made... Kombinujúc hard-edge geometriu s organickou abstrakciou. Pracuje s priestorom ako s minimalistickým enviromentom vytvoreným pre vnímajúce telo diváka. Súčasťou jeho tvorby sú aj práce na papieri.
Účinkovanie Petra Lipkoviča (1960) na domácej scéne sa rozvíja od konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Rodený Košičan s rodinným umeleckým zázemím sa stal aktívnou súčasťou alternatívnej košickej výtvarnej scény (privátna výstava v byte, Košice 1987; spoločné ateliérové maľovanie; Prešparty Prešov 1988; Neon I Košice 1989). Od začiatku deväťdesiatych rokov sa stáva členom Spolku C+S Art, ktorý bol iniciátorom a organizátorom mnohých dobových aktivít.
