TRNAVA. Pochádza z Liptovského Mikuláša, hrá v trnavskom divadle a žije v Bratislave. Mladá, nadaná a sympatická herečka DANA DROPPOVÁ sa stala krstnou mamou 1. ročníka June Film Fest, ktorý sa konal začiatkom júna v Trnave.
Aj o tom, čo plánuje na leto sme sa porozprávali s najmladšou laureátkou ocenenia Slnko v sieti.
Ste krstnou mamou nového festivalu, aké máte z toho pocity, že sa niečo nové začína a vy ste pri tom?
Zaujímavý a nehmatateľný pocit, ide o prvý ročník, tak zatiaľ iba z opisu festivalu si môžeme predstaviť, ako bude vyzerať. Ale sama som zvedavá, ako bude pokračovať.
Som rada, že si Trnavu budem spájať aj s filmovým festivalom. Každopádne dúfam, že sa rozbieha tradícia a vydarená.
Pochádzate z Liptovského Mikuláša, pôsobíte v trnavskom divadle, žijete v Bratislave. Neplánujete sa sťahovať?
Veľa ľudí sa ma na to pýta, ale neplánujem. V Trnave mám divadlo, pár priateľov a kolegov, no v Bratislave sa cítim doma. Je príjemné mať pracovné prostredie mimo mesta, v ktorom žijem.
Väčšinou dochádzam z Bratislavy do Trnavy vlakom, cestou sa viem pripraviť pred skúškou, večer po predstavení viem zasa vychladnúť cestou domov. V Bratislave vyrastala moja mama, starká tam stále žije, mám tam aj väčšinu svojich priateľov, zázemie.
Síce pochádzam z Liptovského Mikuláša, mám tam blízku rodinu a milujem okolitú prírodu, ale rok čo rok je mi to prostredie cudzejšie, mentalita ľudí tam je mi viac a viac vzdialená.
Vyhýbajú sa väzeniu a zmizli bez stopy. Polícia z Piešťan hľadá pätnásť ľudí Čítajte Je to však prirodzené a uvedomila som si, že sa môžem jedine snažiť tieto dva ostrovy prepájať a nenechať ich odcudziť sa, ale úplne túto skutočnosť nezmením. Toto uvedomenie ma do veľkej miery upokojuje a oslobodzuje od frustrácie.
Uplynulú sezónu ste mali nabitú...
Áno. Tým, že som účinkovala v každej z inscenácií, ktoré sme tento rok v divadle skúšali, Filip, Princ Bajaja, Zmeškané rozhovory a Maryša, bolo toho dosť.
Uplynulé dve sezóny v divadle, pre mňa zároveň prvé, boli perné. Som vďačná a šťastná, že som mala možnosť stvárniť toľko rôznorodých a krásnych postáv, no taktiež sa teším, že nasledujúcu sezónu budem skúšať iba dve inscenácie. Cítim, že som trochu unavená.
V každej hre ste stvárňovali rôznorodé postavy. Ako sa vám podarilo všetko skĺbiť a každej dať špecifickú dušu?
Vnímam to ako poľahčujúci element, to, že každá tá inscenácia bola iná, či žánrom alebo spôsobom inscenovania. Je to osviežujúce. Herec je tak prirodzene nútený hľadať a využívať iné prostriedky a spôsob rozmýšľania pri vytváraní danej postavy.
Tak ma, myslím, každá nová postava akoby „očisťovala” od nánosov tých predchádzajúcich, mala som tak menšiu tendenciu skĺznuť do niečoho podobného. Z môjho pohľadu to bola veľmi produktívna sezóna.
Koľko vám trvalo naštudovať jednotlivé postavy?
To sa nedá takto spočítať. Aj keď s tým nepracujete práve v divadle, stále nad tým premýšľate, či už cestou domov alebo do obchodu. Nie je to ani z donútenia, ani z povinnosti, je to prirodzené, že sa tým zaoberáte, pretože vás to zaujíma.
Je to práca, ktorú skrátka podľa mňa nedokážete robiť dobre, keď vás nebaví. Navyše, ak vás to nebaví, výsledok zväčša nestojí za veľa.
