TRNAVA. Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konajú v sobotu 8. júna. V porovnaní s prezidentskými alebo komunálnymi je o ne medzi voličmi najnižší záujem.
Tentoraz však účasť môže prekvapiť. Zatiaľ čo v minulosti sa o voličskú priazeň uchádzali zväčša menej známe mená, teraz politické strany po prvýkrát nasadili kandidátov z prvého koša.
Prečo sa do parlamentu snažia dostať známe mená, akú stopu v ňom zanechali naši politici, ako kampane ovplyvnil atentát na Fica, kto sa chce iba zviezť a mnoho iného sme sa pýtali politológa JOZEFA LENČA.
Prečo je o eurovoľby na Slovensku dlhodobo najnižší záujem?
Môžeme za tým vidieť niekoľko faktorov. Tým prvým, a do veľkej miery aj kľúčovým, je to, že politické strany nemali záujem o tieto voľby. Považovali ich za voľby druhej kategórie, ako miesto, kam odkladajú „nepotrebných" politikov.
To sa priamo úmerne odrážalo na kampani k týmto voľbám a na finančných prostriedkoch, ktoré do nej strany investovali.
Po druhé preto, že voľby do Európskeho parlamentu boli až po prezidentských voľbách, ktoré boli pre strany dôležitejšie. Ukázalo sa, že aj pre voličov, keďže účasť na nich bola dvoj- až trojnásobne vyššia ako na voľbách do europarlamentu.
Z pokojnej ulice je tepna Trnavy. Cez Leteckú ulicu presmerovali autobusy, rušia obyvateľov Čítajte A v neposlednom rade bola príčinou nízkej účasti aj všeobecná nevedomosť o tom, ako funguje Európsky parlament, prečo by sme sa mali na voľbách zúčastniť a aké dosahy na našu budúcnosť majú tieto voľby. Boli nezaujímavé, pretože sa o nich a ich význame nevedelo. Je to priamy dôsledok zanedbaného vzdelávania o Únii na našich školách.
Myslíte si, že tieto by mohli byť iné? Prečo?
Áno, mohli by byť iné a budú iné. Čo sa týka účasti na nich, ako aj prístupu všetkých zainteresovaných aktérov. Už v roku 2019 sme zaznamenali skoro dvojnásobne vyššiu účasť v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami (2014 bola účasť 13 percent, najmenej v celej Únii), kedy na voľby prišlo 22 percent voličov.
Za týmto nárastom môžeme vidieť primárne aktivity Európskeho parlamentu a Európskej komisie, ktoré robili veľmi aktívnu vzdelávaciu kampaň motivujúcu voličov k účasti.
Sekundárnym dôvodom vyššej účasti bola aktivita Progresívneho Slovenska, ktoré chcelo víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách a úspech strany vo voľbách do EP využiť na zvýšenie povedomia o strane a ako dôležitý krok smerom k parlamentným voľbám 2020.
Do volieb investovali nemalý personálny, odborný a finančný kapitál a voľby vyhrali. Toto časom pochopili aj ostatné politické strany, ktoré aktuálnu volebnú kampaň nepodcenili a vnímajú ju ako dôležitý boj o svoju budúcnosť.
Vidíme, že počnúc Smerom cez Hlas a najmä SNS strany vládnej koalície postavili do volieb stranícku "prvú ligu" a do kampane investovali nemálo peňazí.
Čo opozičné strany?
Podobne je to aj v ich prípade, či už parlamentných, alebo tých mimo neho. Kandidujú za ne až traja bývalí premiéri, niekoľko bývalých ministrov, známe osobnosti z televíznej obrazovky a lídri a líderky politických strán.
Nehovoriac o tom, že z dostupných dát vidíme, že aj strany, ktoré neuspeli v parlamentných voľbách, investujú do kampane trojciferné sumy.
Každá zo strán chce vo voľbách uspieť. Nechcú dopustiť, aby výsledky volieb spochybňovali ich legitimitu vládnuť, respektíve, aby "tí druhí" mali všetko. Vo voľbách do EP v podstate pokračuje boj o Slovensko.
K motivácii politických strán a voličov investovať do volieb isto prispel aj atentát na Roberta Fica. Tieto voľby budú iné. Tak iné, ako iná je nálada v spoločnosti. Ako iné sú emócie, ktoré sprostredkovávajú voličom kandidátky a kandidáti.
Môže mať atentát na premiéra Fica vplyv na účasť či úspech jeho straníckych kolegov v eurovoľbách?
Určite. Na jednej strane atentát na Roberta Fica načas utlmil kampaň, na druhej strane dal jej inú emóciu. Nie dlho po atentáte a nepresvedčivých pokusoch politických elít o zmierenie neodolali viacerí aktéri lákaniu zneužitia atentátu pre potreby volebnej kampane.
A tak tu máme už nielen boj za Slovensko v Európskej únii, ale aj boj za Roberta Fica. Atentát otvoril ďalšiu Pandorinu skrinku plnú vzájomného obviňovania, konšpirácií a falošných zdôvodnení, prečo je potrebné voliť práve odporúčanú kandidátku alebo kandidáta.
