TRNAVA. Trnava má najviac polopodzemných kontajnerov spomedzi všetkých miest na Slovensku. Na jej území je momentálne už 124 stojísk s celkovým počtom 644 polopodzemných kontajnerov.
Väčšia čistota, menej hlodavcov i menej vyberačov odpadkov možno zaradiť do top trojky benefitov ukladania odpadu pod zem. Na čo si však mnohí nezvykli, je využívanie služieb zberných dvorov.
Aj napriek tomu, že Trnava ich má najviac na počet obyvateľov, nájdu sa mnohí, ktorí z vlastnej pohodlnosti a nenáročnosti starú chladničku, rozpadnuté kreslá či gauč vynesú priamo na vynovené stojisko. Okrem negatívneho vizuálneho efektu treba rátať aj s finančným. Vývoz nadrozmerných vecí si smetiari účtujú od samosprávy samostatne.
Pravidelne na to upozorňuje
Na to pravidelne upozorňuje aj Trnavčan Vladimír z Prednádražia, už viackrát kontaktoval radnicu i mestskú políciu, pridal aj viacero podnetov ohľadom odpadu na stojiskách na portáli odkaz pre starostu (odkazprestarostu.sk).
V Trnave pripravujú na leto raritu, z vynovenej plavárne spravia kúpalisko Čítajte Odpad niekto prinesie, smetiari ho odvezú a za rohom už čaká ďalší. „Skutočnosť je taká, že takéto čierne skládky pri kontajneroch sa odstraňujú na náklady mesta, čiže nás, daňových poplatníkov. Nadrozmerný odpad sa vždy odstráni a o tri dni je na rovnakom mieste ďalší. Nedisciplinovaní občania to berú tak, že ho netreba zaviesť do zberných dvorov, pretože ho aj tak vždy zo stojísk odvezú,“ uviedol v podnete.
Mestským policajtom odovzdal aj niekoľko nápadov, ako páchateľov takýchto priestupkov odhaliť.
„Doručil som im návrh, aby na nadrozmerný odpad pri kontajneroch dávali mestskí policajti samolepky s výzvou na okamžité odstránenie jeho pôvodcom, s tým, že v opačnom prípade bude vypátraný, napríklad pomocou policajného psa,“ dodal.
Monitorujú to
Ivan Ranuša, náčelník Mestskej polície v Trnave, nám potvrdil, že hliadky stojiská pravidelne monitorujú v rámci bežnej hliadkovej činnosti. Pokiaľ ide o bežný odpad a ide o priestupok, ktorý prejednáva obec, v správnom konaní je možné uložiť pokutu až do 1500 eur. Aj napriek vysokej sankcii to neváhajú mnohí risknúť.
Čo v takom prípade robiť? „Oznámiť vec mestskej polícii, najlepšie v čase, keď sa tak deje, čo zakladá lepšiu možnosť vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnej osobe,“uviedol Ranuša.
Väčšinou však ide o anonymné telefonáty, málokto chce prísť svedčiť. „Samozrejme, pokiaľ sa páchateľ takéhoto konania neprizná, potrebujeme k vyvodeniu zodpovednosti dôkazy. Je zrejmé, že keď nám chýba svedecká výpoveď, dokazovanie je náročnejšie,“ povedal Ranuša.
Pes nepomôže
Čo sa týka nápadu Trnavčana s nálepkami a s pátracím psom, Ranuša sa úprimne zasmial. „Aj keby sme takými možnosťami, respektíve psom disponovali, je to absolútne nemožné. Najčastejší model zbavovania sa nadrozmerného odpadu je taký, že človek príde autom, vyhodí odpad, nasadne späť a zmizne. Hádam si nikto nemyslí, že pes by nás dokázal doviesť po stope auta až k páchateľovi,“ skonštatoval Ranuša.
Hvezdáreň v Hlohovci chcú zmeniť na moderné centrum, má patriť k stredoeurópskej špičke Čítajte Ohľadom vývozu takéhoto nadrozmerného odpadu sme sa pýtali aj Zuzany Krenyitzkej, hovorkyne spoločnosti FCC Trnava, ktorá má na starosti zvoz komunálneho odpadu v krajskom meste. Zahlcovanie stojísk je pretrvávajúcim problémom, nezmizol ani so zavádzaním polopodzemných kontajnerov. Krenyitzká hovorí o ľahostajnosti a nezodpovednosti.
Viac peňazí
„A takíto ľudia si ani neuvedomujú, že likvidácia takého odpadu stojí každého občana viac peňazí. To je len ekonomická stránka veci, druhou stránkou je estetika, kvalita bývania a znečisťovanie prostredia určeného na bývanie. Znečistené stanovištia sú neupratané a nevyvezené a znepríjemňujú tak život ďalším občanom, ktorí k likvidácii pristupujú zodpovedne,“ doplnila hovorkyňa.
V noci? Nadránom? Podvečer? Kedy k tomu najčastejšie dochádza, zmapované nemajú. Jedno je však isté, vždy prídu ďalší. „Nie je možné presne definovať čas, kedy sa to deje, ide skôr o priebežné konanie. Nezodpovední občania často čakajú, kým sa stojisko uprace, to je signál pre ďalších, aby mohol vyložiť. Ide doslova o nekonečný príbeh,“ zhrnula.
Koberce i chladničky
Najčastejšie ide o objemný alebo stavebný odpad ako dosky, koberce, rolety, stoličky, kusy nábytku, zrkadlá, toalety, korčule či lyže alebo iný odpad, ktorý vznikol pri rekonštrukcii bytov. Ničím výnimočným nie je ani elektroodpad.
FCC má na starosti pravidelný zvoz odpadu v Trnave, starajú sa aj o čistenie stojísk od toho nadrozmerného. Ale nie v rámci bežného rozpočtu, ide už o, laicky povedané, prácu navyše, účtujú si to samostatne. „Odpad, ktorý občania ponechajú na stojiskách PPK, rovnako ako aj pred bránami zberných dvorov, sme nútení z titulu zachovania poriadku odstrániť a zlikvidovať.
FCC Trnava túto službu zabezpečuje na základe objednávky jednorazového vyčistenia stojiska zo strany mesta, čo predstavuje zvýšené náklady pre občanov na likvidáciu takýchto odpadov. Preto je namieste vyvodiť právne aj finančné postihy voči takto konajúcim osobám, aby sme predišli takémuto správaniu,“ zhrnula Krenyitzká.
Oprava mosta na križovatke diaľnic pri Trnave napreduje, robotníci pracujú nepretržite Čítajte Podľa jej slov tento problém sa v rámci Trnavy najčastejšie objavuje na sídlisku Prednádražie, ďalej v lokalitách, v ktorých sa nachádzajú sociálne byty. Ostatné trnavské sídliská však za nimi až tak nezaostávajú. Ak občania takýto prípad zaznamenajú, okamžite by mali kontaktovať samosprávu alebo mestskú políciu. Tí následne oslovia spoločnosť FCC Trnava s požiadavkou o jeho likvidáciu.
„Vo finále to však zaplatia všetci. FCC Trnava ako poskytovateľ služieb odpadového hospodárstva v Trnave je nútená tento odpad odviezť a náklady na jeho zneškodnenie sa hradia z mestského rozpočtu, čo sa následne premietne aj v poplatkoch občanov za odvoz a likvidáciu odpadov. V konečnom dôsledku to znamená zvýšené náklady pre občanov,“ zhrnula hovorkyňa. O koľko eur približne ide, bližšie neuviedla.
Na konkrétnu sumu sme sa pýtali priamo na radnici. Do uzávierky sa nám nestihla vyjadriť, zo záverečného účtu mesta je však zrejmé, že na odstraňovanie takýchto skládok ide približne 9-tisíc eur ročne.
Pomohli by kamery
Ako prevenciu vidí zavádzanie kamier a monitorovanie stojísk. „Toto sme už zaviedli na zberných dvoroch. Je to dlhodobé riešenie, ktoré môže zamedziť nezákonnému ukladaniu odpadov na verejné priestranstvá.“ Pomôcť by podľa jej slov mohla aj väčšia všímavosť občanov, upozornenie mestskej polície, ako aj častejšie kontroly MsP týchto miest s následným peňažným postihom za takéto konanie.
