Regeneratívne poľnohospodárstvo je čoraz populárnejším postupom, ktorý si získava pozornosť vďaka svojmu udržateľnému prístupu k výrobe potravín. Na rozdiel od tradičných metód, ktoré časom vyčerpávajú pôdu, tento prístup funguje v harmónii s prírodou a považuje farmu za živý ekosystém. Nie je to ale vôbec jednoduché, priznávajú farmári z Donau farm, ktorí na dobrom zdraví pôdy pracujú už pár rokov.
Ozdravovanie pôdy je pomalý beh na dlhé trate
Na rozdiel od konvenčných poľnohospodárskych metód, ktoré časom vyčerpávajú pôdu aj kvôli vyššiemu využívaniu chemických vstupov, regeneratívny prístup sa zameriava na obnovu a zlepšenie zdravia pôdy. Zdravá pôda je nevyhnutná pre úrodu a celkové fungovanie ekosystému. Len zdravá pôda nepodlieha erózii, je schopná zadržiavať vlahu a poskytovať výživu plodinám.
„Stabilita ekosystému je základom prežitia v poľnohospodárstve. No musím priznať, že jej vytvorenie je dlhodobý a komplikovaný proces. Všetky zmeny, ktoré implementujeme do produkcie, sa prejavia najskôr za rok, kedy prebehne jeden cyklus. A to ešte neznamená, že máme vyhraté. Pretože to, čo funguje hladko jeden rok, nemusí fungovať o rok. Treba brať do úvahy aj meniace sa poveternostné podmienky, vývoj technológií a manažmentu,“ vysvetľuje Michael Houmann, generálny riaditeľ Donau farm Group.
Na konci reťazca sú zdravé potraviny
Regeneratívne poľnohospodárstvo má podľa expertov tú výhodu, že sa rýchlo adaptuje na moderné riešenia 21. storočia. Agronómom z Donau farm sa osvedčili metódy precízneho farmárčenia akou je aj „strip till“ takzvané obrábanie pôdy v pásoch, ktoré dnes zvládajú stroje s pomocou GPS navigácie s presnosťou na centimetre. Tým sa zároveň znižujú prejazdy po poli, pôda dýcha, tým sa redukuje erózia a pole dokáže zadržiavať vlahu v medziriadkoch. Rovnaké preventívne účinky na zdravú pôdu má aj metóda „no till“, ktorá obrába pôdu bez hĺbkového kyprenia.
Ďalšími spôsobmi ako nevyčerpať potenciál pôdy, je vytváranie organickej hmoty pomocou pestovania krycích plodín, striedania plodín a kompostovania. V odolnej pôde je vyššia koncentrácia organických živín, čo vedie k odolnejším plodinám, ktoré si vyžadujú menej hnojív a pesticídov. Výsledkom sú, ako správne tušíte, zdravšie plodiny na vašom stole.
V čom je regeneratívne poľnohospodárstvo lepšie ako ekologické?
Oba spôsoby podporujú udržateľnosť, no líšia sa v prístupe a ako sa postupne ukazuje, ekologický prístup je v dlhodobom horizonte menej efektívny.
Ekologické poľnohospodárstvo sa cielene vyhýba syntetickým pesticídom, herbicídom a geneticky modifikovaným organizmom a tak podporuje kvalitu pôdy, aj zdravie ľudí. Väčší dôraz však podľa portálu www.ciwf.com kladie na prevenciu škôd, než na aktívne obnovovanie ekologickej rovnováhy.
Regeneratívne poľnohospodárstvo zastáva holistickú filozofiu zameranú na zdravie a odolnosť celkového ekosystému. Regeneratívne metódy dokážu tiež zachytávať a viazať v pôde viac uhlíka z atmosféry, čím redukujú dôsledky klimatickej zmeny.
Názorná ukážka rozdielu medzi regeneratívnym poľnohospodárstvom (vľavo) a konvenčným (vpravo), kukuričné polia počas letných horúčav. (zdroj: Donau farm)Ozdravovanie v dnešnom svete nie je jednoduché
Prechod z konvenčného na ekologické poľnohospodárstvo je súčasťou európskej stratégie "Green Deal" a stratégie "Farm to Fork". Avšak, ako uvádza portál o udržateľnosti Metabolic.nl, „v 21. storočí sa svet blíži k hraniciam svojich možností a poľnohospodárstvo musí nielen znížiť škody, ktoré spôsobuje, ale aj skutočne ozdraviť krajinu bez toho, aby sa prehlbovali ďalšie globálne problémy.“ To potvrdzujú aj slová Michaela Houmanna z Donau farm: „Momentálna situácia v poľnohospodárstve v Európe hlboko zasahuje ekonomiku nízkymi cenami komodít a marža, s ktorou sa dá pracovať, je v skutočnosti, dá sa povedať, nulová. No keďže spotrebitelia si čoraz viac uvedomujú vplyv svojich rozhodnutí v oblasti potravín na životné prostredie, regeneratívne poľnohospodárstvo bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri formovaní budúcnosti poľnohospodárstva. Musíme sa maximálne sústrediť na to, aby sme boli úspešní a každý deň pracovať na prechode k viac regeneratívnemu obrábaniu pôdy.”
