TRNAVA. Pochádza z východnej Ukrajiny, z malej dedinky Visokopillya v regióne Charkov. Začiatok vojny mal v tejto časti rýchly spád, pretože susedí s Donbasom, kde to všetko začalo. Viktória Lukavenko má iba 25 rokov a s tým, že sa usadí v Trnave, príliš nerátala.
Strasti vojny zasiahli aj jej rodinu, podobne, ako desaťtisíce ďalších Ukrajincov. Viktória prišla na Slovensko ešte pred vypuknutím konfliktu v roku 2020. Trnava nikdy nebola jej cieľom, prišla sem pôvodne za svojimi kamarátmi a nakoniec tu aj zostala.
Keď sa začala vojna, tak už rok žila v Trnave. Jej rodina zostala doma, z troch bratov je zostali už iba dvaja, jeden padol na fronte, ďalší je narukovaný a najstarší pracuje ako architekt v Charkove. Má ešte mladšiu sestru, ktorá navštevuje základnú školu. Je s nimi v pravidelnom kontakte.
Rodičia týrali vlastné deti. Podobných prípadov je veľa, tvrdia psychiater i advokát Čítajte „Aktuálne je v Charkovskom regióne ťažká situácia, lebo moja obec leží neďaleko vojnovej línie a okupovaných regiónov Luhansk a Doneck. Ľudia tam nemôžu slobodne a bezpečne cestovať. Moja rodina si už na to zvykla, aj keď ich to veľmi obmedzuje v živote,“ popísala Viktória.
Otec pracuje ako poľnohospodár na poli a matka je sociálna pracovníčka, stará sa o ľudí v seniorskom veku.
Najskôr prišla za kamarátmi
Po skončení vysokej školy prišla do Trnavy za kamarátmi, s ktorými študovala. Nakoniec tu zostala pracovať.
„Trnava nebola môj cieľ, nikdy som predtým o nej nepočula. Skôr by som povedala, že mojím cieľom bolo v prvom rade Slovensko a Trnava bolo miesto, kde som mala kamarátov, preto voľba padla práve na ňu,“ popísala svoje rozhodnutie.
Na Ukrajine študovala právo, kde dosiahla prvý stupeň akreditácie, chvíľu pred odchodom pracovala v administratíve. Po príchode na Slovensko z niečoho musela žiť, prácu si preto musela hľadať aj mimo svoj obor.
Viktória v súčasnosti pracuje v trnavskej automobilke. (zdroj: archív (VL))V súčasnosti pracuje v trnavskej automobilke Stellantis ako operátor výroby na montážnej linke, dáva dohromady časti motora.
„Práca je ťažká, ale ako cudzinka nemám veľa možností pre pobyt. Určite by sa našlo veľa ponúk práce, ktoré by sa mi páčili, ale zatiaľ musím počkať na prechodný pobyt a následne už budem mať oveľa lepšie možnosti sa zamestnať,“ povedala úprimne.
