Začiatkom roka zažilo Slovensko, podobne ako zvyšok Európy, výrazné výkyvy počasia, ktoré majú rôzny vplyv na poľnohospodárske plodiny. Veľké zrážky počas zimy zanechali na poliach zaliate miesta.
Následne od polovice januára prišli neobvyklé mierne teploty a prvé plodiny na poliach dozrievajú o mesiac skôr. Ako sa dokážu na vrtochy počasia pripraviť poľnohospodári? Na to sme sa opýtali agronómov z Donau farm, ktorí zaviedli opatrenia na udržateľné obrábanie polí už dávnejšie a teraz užívajú ich benefity.
Zažil 20°C v marci a potom snežnú búrku v apríli
Strediskom spoločnosti Donau farm Group je Kalná nad Hronom, ktorá obhospodaruje 10.300 hektárov pôdy v levickom regióne. Jej agronóm Erik Ivanič hovorí, že nástup vysokých teplôt v kombinácii s dostatočnou pôdnou vlhkosťou im naštartoval porasty veľmi dobre. „To, že porasty sú o dva - tri týždne popredu, je v poriadku, akurát, že nevieme aké počasie nás ešte počas sezónny čaká a čo z toho nakoniec bude.“
Jeho kolega Ole Hjelm z Donau farm Blahová a Šamorín (spolu 9.500 hektárov) hodnotí začiatok poľnohospodárskej sezóny z dlhodobého pohľadu: „Na Slovensku pestujem plodiny už 20 rokov. Po niektoré roky je zima teplá, inokedy studená, niektoré roky zimy majú veľa dažďa. Zažil som už až 20 stupňov na začiatku marca, a potom, začiatkom apríla, prišla snežná búrka. V roku 2010 sme v apríli zasiali kukuricu, načo napadlo 300 mm zrážok a voda zaplavila 30 % plochy. Extrémy počasia nie sú nič nové.“
Výdatné zrážky v zime zhutnili pôdu, takže je potrebné skultivovať ju, prevetrať a zohriať. (zdroj: Pexels – Pixabay)Po zimných dažďoch musíme vetrať pôdu, ale máme zásoby vody
Tieto teplejšie teploty zvyčajne prospejú vývoju plodín, najmä neskoro zasiatej úrody, ale podľa pestovateľov tiež spôsobujú zoslabenie odolnosti zimných plodín, čím ich robia zraniteľnejšími voči chladným vlnám. Michael Houmann je generálnym riaditeľom Donau farm Group a počas dlhých rokov riadenia firmy skĺbil pokoru pred matkou Prírodou, ako ju nazýva, s pragmatickým pohľadom, že všetko je na niečo dobré. O silných zimných dažďoch hovorí: „Výdatné zrážky počas zimy zhutnili pôdu takým spôsobom, že vo viacerých regiónoch ju musíme viac kultivovať, prevetrať a zohriať, aby bola optimálnou pre osivo. Na druhej strane môžeme byť spokojní, že zásoby vody v pôde sú naplnené. Tohtoročné nočné zrážky 25 - 40 mm prišli ako dar z neba.“
Dodáva, že je stále predčasné robiť závery, týkajúce sa skorého zberu a potenciálu úrody: „Reálne môžeme len odhadnúť, že zber sa začne o týždeň skôr. Zatiaľ musíme byť spokojní s tým, že máme skvelý jarný štart.“
Tohtoročná repka olejná rozkvitla o mesiac skôr. Pole Donau farm Blahová. (zdroj: Donau farm, Ole Hjelm)Vodu nemôžeme kontrolovať, ale usmerňovať áno
Nestále poveternostné podmienky môžu mať dlhodobý vplyv na rast a výnos úrody. Preto je dôležité, aby farmári prispôsobili týmto zmenám svoje stratégie na ochranu plodín. Donau farm aktívne reaguje na tieto výzvy už dlhšiu dobu prostredníctvom implementácie technológií ako sú Strip Till a No Till. Tieto metódy minimalizujú narušenie pôdy a tým udržiavajú jej vlhkosť a štruktúru. Vďaka tomu môžu plodiny lepšie odolávať extrémnym poveternostným podmienkam, a zároveň sa znižuje vymývanie živín a erózia pôdy. Takéto technológie sú kľúčové pre adaptáciu a na zabezpečenie udržateľnej produkcie.
Potvrdzuje to aj manažér Ole Hjelm: „V Donau farm nemáme zavlažovací systém polí, takže vodu nemôžeme kontrolovať. No vieme ju obrábaním pôdy v pásoch nasmerovať do riadkov so semenami kukurice alebo slnečnice a tie z vlahy profitujú,“ vysvetľuje.
Jeho kolega Erik Ivanič z Kalnej je presvedčený, že na prívalové dažde si musíme do budúcnosti zvykať. „Extrémne počasie bude určite prevažovať, preto je nevyhnutné robiť opatrenia na zadržiavanie vody v pôde, kvôli dlhodobej udržateľnosti výnosov plodín,“ dodáva.
Vzhľadom na výzvy počasia je nevyhnutné, aby sa poľnohospodárska prax adaptovala na meniace sa klimatické podmienky. (zdroj: Pexels – Peter Kovesi)
