Mestskí poslanci v Trnave na najbližšom zastupiteľstve prerokujú aj zákaz kasín a kamenných herní na území mesta. K tomuto kroku pristupuje v čase, kedy odliv hráčov na internet dosahuje rekordy.
Výnimka pre dva podniky
Ak by navrhované VZN trnavskí poslanci odobrili, v meste by k augustu tohto roka skončili svoju prevádzku takmer všetky kamenné herne. Na dopady takýchto prohibičných nariadení pritom len nedávno upozorňoval obce a mestá na tlačovej konferencii generálny riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Martin Bohoš: „Z pohľadu regulátora potrebujeme otvorene hovoriť o riziku spojenom so zákazom legálneho hazardu, ktorý vytvára podmienky pre vznik nelegálnych herní. Bol by som rád, keby táto téma bola podrobená širšej spoločenskej diskusii, pretože, ak má niekto pocit, že zákazom legálneho hazardu sa na území väčšieho mesta vysporiada s hazardom, áno, vysporiada sa s legálnym hazardom, ale riziká nelegálneho hazardu zostanú vysoké.“
Čoraz menej herní
Faktom je, že počet herní na území Slovenska kontinuálne klesá. Zatiaľ čo v roku 2019 bolo prevádzkovaných na území Slovenskej republiky viac než 21 tisíc kusov prístrojov, v roku 2024 už ide len o 12 tisíc kusov, pričom tento trend bude v dôsledku dobiehania udelených licencií a prijatých všeobecne záväzných nariadení najmä v tomto kalendárnom roku klesať o odhadovaných ďalších 45%-55%. „Príčinou je okrem zákazov v mestách aj výnimočne prísna legislatíva v tejto oblasti a je potrebné konštatovať, že tento pokles kamenných prevádzok bude nepochybne pokračovať i naďalej,“ komentuje situáciu Dominika Hlobenová.
Herní ubúda, hráčov nie
Je teda takéto obmedzenie hazardu skutočne potrebné? Nedávny prieskum pre účely Úradu pre reguláciu hazardných hier jednoznačne ukázal, že kamenné herne sú najmenej vyhľadávanou formou hazardu vôbec. A kým tieto prevádzky miznú a strácajú na popularite, množstvo hráčov oslovujú práve stávkové kancelárie, ktoré navštívi aspoň raz za mesiac 30% opýtaných, a stávkovanie je teda vôbec najvyhľadávanejším druhom „offline hazardu“ v kamenných prevádzkach. Okrem toho sa mnohí hráči spoliehajú na neobmedzenú dostupnosť hazardu v podobe online kasín, stávok či lotérií. „Najväčší zlom nastal v dobe pandémie a odvtedy môžeme byť svedkami masívneho odlivu hráčov do online prostredia. Kamenných herní, naopak, ubúda,“ upresňuje Dominika Hlobenová.
Najprísnejšia ochrana
Dominika Hlobenová pripomína, že vstup do každej kamennej herne je podmienený kontrolou a vysvetľuje fungovanie Registra vylúčených osôb, vďaka ktorému sú z hazardu vylúčení napríklad poberatelia sociálnych dávok, neplatiči výživného či patologickí hráči a sú sem zaradení aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium. „Je to efektívny nástroj na ochranu tých najzraniteľnejších, pretože vy musíte fyzicky navštíviť herňu a legitimovať sa občianskym preukazom, ale nikdy neviete, či na druhej strane počítača alebo mobilného zariadenia sedí skutočne tá osoba, ktorá poskytla občiansky preukaz,“ hovorí Dominika Hlobenová.
Financie navyše, aj verejnoprospešné projekty
Dominika Hlobenová spomína tiež vysoké odvody v stovkách tisíc eur, ktoré obciam z kamenného hazardu plynú, na rozdiel od online herní, z ktorých logicky nemajú žiadne príjmy. Pripomína tiež, že prevádzkovatelia sú otvorení aj ďalšej forme spolupráce, nad rámec povinných poplatkov mestu. „Majiteľom herní sa vďaka OZ rozvíjame naše mestá podarilo v meste Poprad zrevitalizovať viacero detských ihrísk či v Šali zrekonštruovať kolkársku dráhu,“ uvádza Dominika Hlobenová a prízvukuje, že prevádzkovatelia sú v rámci spoločenskej zodpovednosti ochotní priložiť ruku k dielu aj v meste Trnava a radi otvoria diskusiu na túto tému.
Kto na tom skutočne získa?
„Vždy si treba položiť otázku, čo by takýmto stavom trnavskí poslanci vlastne vyriešili a v koho prospech. Apelujeme preto na nich, aby sa nedali zlákať rýchlymi populistickými riešeniami a navrhované VZN odmietli.“ uzatvára tému Dominika Hlobenová.
