PIEŠŤANY. Legendárny slovenský hádzanár Daniel Valo bol kľúčovým hráčom nášho národného tímu na Majstrovstvách sveta a na Majstrovstvách Európy. Za národný tím nastúpil do 138 zápasov, v ktorých strelil 532 gólov.
V najlepšej lige sveta, nemeckej Bundeslige, hral 12 rokov, nastupoval za tímy Melsungen a Wetzlar. V roku 2014 po náročnom zranení bol nútený ukončiť svoju hráčsku kariéru.
V roku 2020 sa stal trénerom Frýdku-Místku, v tomto tíme pôsobí dodnes. V tom istom roku sa stal asistentom trénera slovenskej hádzanárskej reprezentácie.
V článku sa dočítate?
- Aké boli jeho hádzanárske začiatky?
- Ako spomína na pôsobenie v Nemecku?
- Aké zranenia ho na konci kariéry potrápili?
- Aký má názor na aktuálny stav slovenskej hádzanej?
- Ako sa cíti v pozícii trénera?
- Čo by poradil mladým hráčom?
Ako ste sa dostali k hádzanej?
Na škole v Šalgovciach sme mali telocvikára Borisa Kusého, ktorý nás viedol ku všetkým športom. Myslím si, že dnešným deťom na školách práve takéto vedenie chýba.
Často sa stretávam s tým, že veľa rodičov ospravedlňuje deti z telocviku. No my sme sa v našej telocvični venovali futbalu, basketbalu, atletike, volejbalu a aj hádzanej... Bolo to nesmierne dôležité, pretože sme si tak vytvorili základy v rôznych športoch. Myslím si, že každé dieťa by malo mať aspoň základné znalosti o každom z nich.
O pár rokov neskôr prišiel do Šalgoviec pán učiteľ Samuhel, ktorý sám pôsobil ako rozhodca v hádzanej. Vďaka nemu sme mali možnosť zahrať si priateľský zápas so staršími žiakmi z Piešťan, ktorí hádzanú hrávali už niekoľko rokov a trénovali tri-štyrikrát týždenne.
