TRNAVA. Počas dlhoročnej praxe zažil všeličo, pravidelne navštevuje väzňov, zájsť musí často aj k nevládnym starým ľuďom, ktorí už iba ležia na lôžku.
Doktor medicíny a psychiater MÁRIO STRAKA pôsobí ako súdny znalec už viac ako dvadsať rokov, vypracúva posudky na odsúdených i bežných ľudí, na základe ktorých sa rozhoduje o ich budúcnosti.
Na úvod nám popíšte, čo všetko robí súdny znalec?
Súdna psychiatria sa zaoberá určitými skutočnosťami, ktoré majú súvislosť s trestnoprávnou a občianskoprávnou rovinou. Uvediem príklad. Niekto spácha trestný čin a zistí sa, že nie je duševne zdravý alebo bol pod vplyvom alkoholu či drog.
V takých prípadoch sa priberie do konania súdny znalec, ktorého úlohou je vypracovať posudok.
Je obvinený závislý? Ovplyvnilo to jeho správanie? Bola jeho duševná choroba príčinou jeho činu? V posudku sa odpovedá na viacero otázok. Ak má prípad, respektíve obvinený súvislosť s drogami či s alkoholom, súdny znalec sa priberie uznesením, ktoré môže vydať priamo policajt.
Ak sa však skúma duševný stav jedinca, na to musí dať príkaz súd. Nemôže si ho vyžiadať vyšetrujúci policajt, ten musí nájsť dôvody, ktoré mu predloží. V nich musí byť jasne preukázané, že dotyčná osoba trpí nejakým duševným ochorením. A tieto informácie zisťujú u psychiatrov.
Policajt zavolá psychiatrovi a zisťuje podrobnosti? Čo lekárske tajomstvo?
Zostáva zachované. Ja nemôžem povedať policajtovi, čo je v zdravotnej dokumentácii, či je dotyčný nebezpečný a podobne, to sa zistí až v znaleckom posudku.
Ja mu iba potvrdím alebo vyvrátim, že dotyčný chodí ku mne do ambulancie a či trpí závažným ochorením. Čím konkrétne, to mu nepoviem.

Čo potom, ak mu súd dá zelenú?
Ak súd odobrí skúmanie duševného stavu osoby, policajt mi pošle uznesenie a v ňom sformuluje požadované otázky. Ako sa zmenilo dotyčného konanie, správanie, je spoločensky nebezpečný, môže byť na slobode? Je potrebná psychiatrická liečba? Ambulantná alebo ústavná? Na to všetko musím zistiť odpovede počas vyšetrenia.
Čo nasleduje, ak sa preukáže, že je človek duševne chorý?
Ak sa dokáže, že daná osoba je duševne chorá a konala v čase skutku pod vplyvom duševnej poruchy, väčšinou sa zastaví trestné stíhanie. Dokáže sa, že v čase spáchania skutku nebola príčetná. Prokurátor zastaví konanie a následne súd nariadi ústavnú liečbu.
Spomínali ste aj občianske právo. V akých situáciách je potrebný znalecký posudok?
Tu súdny znalec vypracováva posudky osôb, ktorým chcú príbuzní obmedziť spôsobilosť pre právne úkony. Kedysi to bolo zbavenie svojprávnosti, ale to sa zrušilo a podľa zákona je možné odňať už iba presne špecifikované práva podľa závažnosti duševnej poruchy.
Musia byť k tomu medicínske dôvody čiže prítomnosť duševnej poruchy, choroby, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú ich úsudok, kritickosť, samostatné fungovanie, je narušený ich intelekt, orientácia, schopnosť myslieť, učiť sa a ďalšie.
Viete uviesť konkrétny príklad?
Ak niekto trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe v takom stupni, že koná iracionálne, napríklad mimo obydlia sa stratí, nie je schopný sám sa o seba postarať, nakúpiť si, vybaviť záležitosti na úradoch, podpísať úradnú listinu. V takom prípade častokrát rodina príde k psychiatrovi, aby danú osobu vyšetril.
Ak sa ochorenie potvrdí, potrebujú jej stav riešiť a vykonávať za ňu právne úkony, dajú na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti. Súdny znalec vypracuje posudok, kde presne určí, na ktoré úkony nie je daná osoba spôsobilá.
Častokrát ide o staršie osoby na lôžku s obmedzeným pohybom, inkontinentné, takže v takýchto prípadoch musím často zájsť k nim domov a tam ich vyšetriť. Každého vyšetrovaného musím vidieť osobne. Rozhovor je hlavný prameň psychiatrickej diagnostiky, niekedy sa s ľuďmi rozprávam dlhšie, inokedy verbálne už nekomunikujú. Aj z toho je potrebné stanoviť diagnózu, hlavne z informácií jeho najbližších.
Na základe stupňa poruchy či duševnej poruchy je potom nutné špecifikovať tie právne úkony, na ktoré je daná osoba nespôsobilá. Napríklad, nakladať s hnuteľným či nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy, komunikovať s orgánmi štátnej správy a samosprávy, byť držiteľom vodičského preukazu alebo uzatvárať vzťahové zväzky.
To znamená, že sa dá odňať aj právo uzatvárať manželstvo?
Áno, už som riešil taký prípad. Pacientka bola mentálne retardovaná a stretla muža, bola to veľká láska, chcela sa za neho vydať. Keď sa to dozvedeli jej rodičia, podali návrh na súd, že nie je spôsobilá uzatvárať zväzky.
Vyšetril som ju, rozprával som sa aj s jej priateľom, zisťoval som pozadie, kde žijú, v akých podmienkach, namiesto lásky tam išlo hlavne o jej majetkové zneužívanie. Nakoniec ju súd vyhlásil za nespôsobilú uzatvárať manželstvo.
Aké právo nemožno odňať aj napriek tomu, že je niekto duševne chorý?
Ide o práva , ktoré nie je možné odňať podľa judikátov vyšších súdov, napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad aktívne volebné právo, teda právo voliť.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Koľko trvá vypracovať súdny posudok,
- aké nezvyčajné prípady zažil,
- čo ak duševne chorá osoba ignoruje liečbu,
- prečo psychickú poruchu predstierajú najmä odsúdení,
- ako sa dá zistiť, že osoba bola týraná.
Pri obmedzení právnej spôsobilosti ide vždy len o starých ľudí?
Nie, ide aj o ľudí s poruchami pri mentálnych retardáciách, po poškodení mozgu po úrazoch, pri vrodených poruchách. To sú ľudia, ktorí dosiahli plnoletosť, vek právnej autonómnosti, no ich psychický stav im, žiaľ, túto autonómiu neumožňuje.
Sú situácie, že návrh na obmedzenie na právne úkony podávajú súrodenci. Ich brat alebo sestra trpí duševnou poruchou, rodičia, ktorí sa o nich celý život starali, zomrú, treba riešiť mnohé právne veci, napríklad často aj ich umiestnenie do sociálnych ústavov. V podobných prípadoch práve súrodenci podávajú na súd návrh na obmedzenie ich právnej spôsobilosti.
Koľko priemerne trvá vypracovať taký posudok?
Je to individuálne, závisí to od prípadu. Spravidla, žiadateľ mi pošle uznesenie, následne spis, ten si musím naštudovať, musím si zadovážiť zdravotnú dokumentáciu, naštudovať si ju, spracovať, pacienta musím vyšetriť, všetko analyzovať, napísať, zviazať, poslať na súd a políciu.
Následne ma súd predvolá na pojednávanie, kde si musím posudok obhájiť pred sudcom, prokurátorom, zodpovedať na otázky advokátov, vysvetliť skutočnosti, ktoré sa môžu zdať nejasnými. Zväčša sú na samotné vypracovanie znaleckého psychiatrického posudku stanovené žiadateľom dva mesiace. Snažím sa ho vždy urobiť promptne.
Pretože na posudok čaká polícia, sudca, prokurátor či rodina. Ak je obvinený vo výkone väzby a s posudkom sa „neponáhľam“, obvinenému to môže predlžovať samotnú väzbu. Viem, že keď som ležal v nemocnici, tiež som sa snažil odtiaľ dostať čo najskôr. Nieto ešte z väzenia. Preto sa snažím konať vždy rýchlo, čo ocení aj vyšetrovaný a takisto žiadateľ posudku.
Evidujete vo svojej praxi aj nejaké nezvyčajné prípady? Dokáže vás po rokoch ešte niečo prekvapiť?
Určite áno. Pár rokov dozadu sa istý muž vyhrážal dvom politikom, ktorých tu nebudem menovať, keďže sú opäť čelnými predstaviteľmi nášho štátu, že ho okradli o istú bažantnicu v poľovnom revíri. Písal im výhražné listy, v ktorých spomínal aj to, že ich zabije.

Stretol som sa ním v Leopoldove. Bavil som sa s ním a všetky jeho tvrdenia boli úplne logické a zapadali do seba, skrátka nejavil známky duševnej poruchy.
A v závere vyšetrenia som sa ho spýtal, či navštevuje aj nejakého iného lekára, u psychiatra vraj dovtedy nikdy nebol. Odpovedal, že áno, chodí k chirurgovi Albertovi z Trnavy. Poznáte ho? Nie, s čím ste u neho boli? Na chrbte mi implantoval čip. Aký čip? Aby som mohol registrovať signály od mimozemšťanov…
Napokon po potvrdení diagnózy aj psychológom nešiel do výkonu trestu, ale na psychiatrické liečenie.
Ak vykonávate klinickú psychiatriu už vyše 30 rokov, vo väčšine prípadov sa rozprávate s osobou a do niekoľkých minút viete, či trpí nejakým duševným ochorením alebo nie.
Ale sú prípady, keď to také jednoznačné nie je. Treba si uvedomiť, že ak niekto trpí schizofréniou, neuberá mu to na intelekte. Niekedy môžu byť jeho poruchy myslenia, bludy, vysoko a relatívne logicky systematizované a odôvodniteľné.
Čo robíte v prípadoch, ak máte isté pochybnosti aj po vyšetrení?
Vtedy oslovím klinického psychológa, častokrát tiež znalca z odvetvia klinickej psychológie, ktorý osobu psychologicky vyšetrí, teda realizuje psychodiagnostiku prostredníctvom psychologických testov na konkrétnu duševnú poruchu či chorobu.
Na základe tohto vyšetrenia sa môžem rozhodnúť, respektíve objektívne posúdiť psychický stav vyšetrovanej osoby, ak to nie je zrejmé zo zdravotnej dokumentácie, anamnézy a samotného klinického psychiatrického vyšetrenia.
Chorá osoba sa neliečila, respektíve ignorovala užívanie predpísaných liekov. Mali ste aj taký prípad?
Je ich veľmi veľa a sú časté. Istá pani doktorka, už staršia pani, trpela 60 rokov na bludovú poruchu. Prax vykonávala iba niekoľko rokov po skončení medicíny, keď sa u nej táto choroba naplno prejavila, preto ju musela ukončiť. A vôbec sa neliečila. Dotyčná neplatila účty za energie, lebo mala podľa vlastných tvrdení vždy iba preplatok, čo vyústilo do toho, že jej exekútori zobrali dom.
Ďalej tvrdila, že jej manžel získal Nobelovu cenu za medicínu, bola veľmi presvedčivá. Mesto i jej rodina žiadali súd o jej obmedzenie k právnej spôsobilosti. Na vyšetrenie však kolegyňa prísť nechcela, nenavštevovala bežných lekárov, nieto ešte psychiatra.
Tak som prišiel na tamojší mestský úrad, kde som sa predstavil ako majster, ktorý si robí zoznam prác, ktoré treba u nej doma urobiť. Žiadala totiž mesto, aby jej opravili dom, ktorý je už v exekúcii.

Inak by som jej duševný stav vyšetriť nemohol. Išlo o to jej pomôcť, aby si nerobila ďalšie dlhy a aby dostala odbornú pomoc a dohľad aj nad adekvátnou liečbou, ktorá u nej meškala 60 rokov.
Ako je to s vyšetrením väzňov? Ste s nimi počas neho sám? Neobávate sa fyzického ataku?
Zatiaľ ma nikto fyzicky nenapadol, slovne, to áno. Už viackrát. Viem, kde bývaš a keď ma pustia, prídem ťa zabiť, aj celú tvoju rodinu, keď do posudku napíšeš to či ono...
Čo ste vtedy urobili?
Podal som mu papier a pero so slovami, napíšte si, prosím, presnú adresu, aby ste náhodou neprišli k susedom. Vtedy väčšinou zaradia spiatočku. Sú to často osoby, ktoré netrpia duševnou poruchou, ale predovšetkým poruchami osobnosti.
Hovoria vám ľudia vždy pravdu? Nesnažia sa vám niekedy klamať?
Na to treba prísť počas vyšetrenia. S klamstvom či simuláciou sa stretávam najmä vo väzení, keď príde niekto, komu skúsenejší spoluväzni poradia, aby hral, že má halucinácie, pretože na psychiatrii je lepšie.
Čo robíte v takých prípadoch?
Stačí mu položiť niekoľko otázok a zistím, že to iba predstiera. Vtedy mu slušne vysvetlím, čo si taká ochranná liečba vyžaduje, mreže, uzavreté oddelenia, naozaj sú tam ľudia s duševnými poruchami závažného charakteru, bude mu podávaná liečba, napríklad aj injekčne… A vždy si to nakoniec premyslia, či budú ďalej simulovať.
Ja skrátka môžem pracovať iba s tým, čo mi pacient povie. Často sa stretávam na súdoch, najmä u mladých advokátov, že sa ma pýtajú, aké som dával ich klientovi testy, keď som zistil, že má schizofréniu.
Vždy im odpovedám, že ja testy nerobím, ja som lekár a všetko zisťujem prostredníctvom observácie, interview, z anamnézy a správ od kolegov, podľa jestvujúcej zdravotnej, predovšetkým psychiatrickej dokumentácie. V niektorých prípadoch sú podľa môjho názoru však posudky úplne zbytočné.
V akých?
Hlavne vtedy, keď obvinený povie, že si zopárkrát zafajčil marihuanu, polícia podá návrh na posudok, aby som zistil, či nie je náhodou od nej závislý.
Pri alkohole to tak nie je, nikto nejde dať nikomu robiť posudok na závislosť od alkoholu, keď povie, že si dá párkrát za týždeň niekoľko pív.
A čo prípady domáceho násilia? Aj tu sa vypracovávajú posudky?
Zisťuje sa hlavne prítomnosť látkovej závislosti, predovšetkým na alkohol u páchateľov tejto trestnej činnosti. Prípadov nebezpečného vyhrážania a týrania blízkej a zverenej osoby, tých je veľa v posledných rokoch.
Často sa stáva, že muž doma fyzicky atakuje manželku, tá zavolá políciu, následne ho zaistia a umiestnia do cely predbežného zadržania, obvinia ho, väzobne ho stíhajú.
Partnerka po pár dňoch častokrát akoby precitne a príde na policajnú stanicu, že ona to tak nemyslela, že on ju až tak netýra, až tak jej nenadáva a podobne. Chce všetko odvolať, ale za to jej už hrozí obvinenie z krivého svedectva. Zažil som aj také prípady, že trestnému stíhaniu čelila práve oznamovateľka takéhoto obvinenia.

Dá sa zistiť, že osoba bola týraná?
Áno, pomocou psychodiagnostiky. Tú však vykonáva psychológ. Ak neobjaví známky, že poškodená osoba bola týraná, konanie sa zastaví.
Ešte nedávno sa ľudia návštevy u psychiatra obávali, najmä toho, čo na to povie okolie. Je to dnes už iné, ako keď ste začínali?
Ťažko povedať. Hovorí sa, že len jedna tretina duševne chorých ľudí sa naozaj lieči. Zvyšní riešia problémy až vtedy, keď je to už akútne.
Psychiatria sa v posledných rokoch popularizuje, ale nemyslím si, že je to vždy dobrým smerom. Často sa psychiatri vyjadrujú v médiách o veciach, ktoré nie sú súčasťou ich oboru. Napríklad partnerské vzťahy, to je predsa vec psychológa.
Psychiater je doktor medicíny, a nie psychoterapeut z amerických seriálov, ktorý svojich pacientov počúva a pritakáva im celé hodiny. Mnohí pacienti prídu do ambulancie s tým, že ma považujú za takéhoto psychológa a vyrozprávajú sa mi v ordinácii.
A mávnutím prútika vyriešim problémy v ich vzťahoch s manželom, susedmi, súrodencami, v práci a inde. Tak to však nefunguje. Psychiater predovšetkým diagnostikuje psychické poruchy zdravia a navrhuje možnosti liečby, predovšetkým liekmi.
Súdny znalec a psychiater Mário Straka
Mário Straka vyštudoval medicínu na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, viac rokov pracoval v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, neskôr si urobil atestácie v odbore všeobecná psychiatria, následne medicína drogových a alkoholových závislostí, neskôr viackrát skúšky potrebné pre výkon znaleckej činnosti. Činnosť znalca vykonáva od roku 2001. Vykonáva aj ambulantnú psychiatrickú prax v psychiatrickej ambulancii v Galante.