TRNAVA. V Divadle Jána Palárika naštudovali novú hru. Maryša má mnoho prívlastkov, ktoré z nej robia jednu z tých najznámejších.
Po prvý raz ju uviedli ešte pred 130 rokmi a málokto vie, že pred viac ako 100 rokmi práve Maryša otvárala činohru Slovenského národného divadla v Bratislave. V Trnave ide o poslednú premiéru jubilejnej 50. sezóny.
Čím je Maryšin príbeh dodnes živý a prečo sa k nemu neustále vracajú divadlá v Česku i na Slovensku?
Hra napísaná podľa skutočnej udalosti zobrazuje mladú ženu, ktorá prispôsobila svoje osobné šťastie spoločenským konvenciám a usilovala sa žiť taký život, do akého sa ju snažili vtesnať jej rodičia. Ako inak sa môže skončiť takéto rozhodnutie, ak nie tragicky?
Bratia Mrštíkovci napísali Maryšu ešte v roku 1894 inšpirovaní skutočným príbehom Marie Horákové z Těšan, ktorá sa ako dvadsaťročná vydala za staršieho vdovca s deťmi a prežila s ním ťažký život.
Veľká výzva
Inscenovať titul ako Maryša je vždy veľká výzva. V slovenských aj českých divadelných dejinách nachádzame mnoho kultových spracovaní, s ktorými sa musia tvorcovia konfrontovať a snažiť sa do tejto inscenačnej tradície prispieť svojim originálnym vkladom, napríklad, aj použitím živého streamovania ako v Trnave.
"Naša interpretácia Maryše je výnimočná formou aj témou. Formálne príbeh rozprávame odzadu, teda tvoríme namiesto tradičnej tragédie skôr detektívku alebo psychologický thriller, v ktorom sa postupne dostávame do hĺbky postáv a odkrývame ich motivácie a vnútorný svet,“ uviedla umelecká šéfka DJP Lucia Mihálová
Maryša je dielo, ktoré má mnoho vrstiev, mnoho interpretačných možností, preto sa k nej divadlá neprestajne vracajú. Tematicky inscenáciu zamerali na vzťahy rodičov a detí.
