Tohtoročné voľby prezidenta Slovenskej republiky budú v poradí už šieste. Prvé kolo sa uskutoční 23. marca, pokiaľ sa v ňom nezvolí hlava štátu, druhé kolo bude 6. apríla. O tom, aké boli štyri roky Zuzany Čaputovej, kto má zo súčasných kandidátov najväčšie šance a či môžu uspieť aj menej známi kandidáti a pre koho ide o posledný výstrel, sme sa porozprávali s politológom JOZEFOM LENČOM.
Politológ Jozef Lenč (zdroj: archív (JL))Prečo podľa vás súčasná prezidentka Zuzana Čaputová už nekandiduje? Hovorila síce o dôvodoch, premiér Robert Fico to označil za to, že ju odpísali jej sponzori. Ako to podľa vás je?
Robert Fico ako zvyčajne v súvislosti s prezidentkou Čaputovou vytvára a šíri konšpirácie tak, aby ju zdiskreditoval a podprahovo zaútočil na jej osobnú integritu. Faktom je, že je to práve Robert Fico (a Smer-SSD) a jeho útoky voči nej, čo je jedným z dôvodov, prečo sa rozhodla opätovne sa neuchádzať o mandát prezidentky republiky.
Okrem toho za jej rozhodnutím môže byť diskonformita, ktorú jej a jej rodine spôsobujú opakované útoky, akési vyhorenie z výkonu mandátu a v neposlednom rade reflexia vnútorného konfliktu medzi tým, čo ako prezidentka chcela dosiahnuť a čo sa jej vzhľadom na kompetencie a možno aj politické skúsenosti podarilo presadiť.
Bolo obdobie jej úradu pre Slovensko prínosom?
Rozhodne áno. Už len tá skutočnosť, že sa ako prvá žena stala prezidentkou, bolo niečím, čo posunulo Slovensko do 21. storočia a mnoho žien mohlo pozitívne motivovať pre angažovanie sa v politike.
Porovnateľne pozitívnym prínosom bolo to, že svojím príkladom i postojmi ukázala, že mimovládne organizácie sú vskutku dôležitou súčasťou fungujúcej demokratickej spoločnosti.
V neposlednom rade bolo jej prínosom to, ako reprezentovala Slovenskú republiku v zahraničí. Dnešný, ešte stále relatívne pozitívny obraz Slovenska, najmä v očiach našich spojencov, je výsledkom toho, ako prezidentka Zuzana Čaputová vystupovala v zahraničí v mene Slovenskej republiky.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Aká je situácia pred prezidentskými voľbami,
- kto je podľa Lenča v prvej päťke,
- ako vníma kandidatúru jednotlivých kadnidátov,
- v čom sú slabiny Pellegriniho, aké nedostatky má Korčok,
- podľa čoho sa Slováci väčšinou rozhodujú.
Kde mala rezervy?
Bolo to predovšetkým v rozhodnutiach, ktoré sa týkali domácej politiky. Prístup a riešenie niektorých kríz, postoj k vyhláseniu predčasných volieb alebo to, akým spôsobom sa (ne)postavila za „svojho“ ministra vnútra v spore s prezidentom PZ Hamranom.
Spoločným menovateľom týchto pochybení a čiastočne aj toho, že sa rozhodla už nekandidovať, je to, že predtým než sa stala prezidentkou nemala reálne politické skúsenosti.
Čo bude podľa vás robiť Čaputová? Väčšina predchádzajúcich prezidentov po skončení úradu bola už na dôchodku. Čo robia bežne hlavy štátov po skončení mandátu?
Všetko a skoro nič. Väčšina hláv štátov, po skončení výkonu mandátu pôsobí v pozícii akýchsi pozorovateľov a komentátorov politiky, niektorí sa snažia o reštart svojej politickej kariéry, iní sa úplne stiahnu z verejného života.
Myslím si, že potom, ako sa prezidentka „oklepe“ z toho, čo zažila pri výkone mandátu, sa vráti k tomu, čo robila pred vstupom do politiky a bude pôsobiť v mimovládnom sektore.
Obľúbeného kňaza po rokoch náhle presunuli, veriaci z Piešťan podpisovali petíciu Čítajte Možno napíše pamäti. Možno vďaka svojmu medzinárodnému renomé získa zaujímavú pozíciu v medzinárodnej politike a bude naďalej reprezentovať Slovenskú republiku. Uvidíme.
Ako by ste popísali súčasnú situáciu pred voľbami?
Doterajšia verejná diskusia o kandidátoch a ich mediálna prezentácia naznačuje, že voliči podľahli vytváranému obrazu, že voľby sú len o dvoch kandidátoch Petrovi Pellegrinim a Ivanovi Korčokovi. Podľahli „naratívu“, že ide o súboj „dobra so zlom“, kde dobre je raz vnímané ako opozícia a inokedy ako koalícia. Toto do veľkej miery kriví obraz volieb.
Poškodzuje kandidátov, ktorí by boli možno lepšími prezidentmi než Pellegrini alebo Korčok. Najvýraznejšie to vidíme na pozícii Jána Kubiša, ktorý je svojimi skúsenosťami a postojmi porovnateľný s Korčokom alebo Pellegrinim.
Čo hovoríte na počet prezidentských kandidátov v blížiacich sa voľbách? Je ich dostatok pre takú krajinu ako Slovensko? Alebo až nadbytok?
Ak sa pozrieme na všetky doterajšie prezidentské voľby, zistíme, že súčasných jedenásť kandidátov je priemer počtu tých, ktorí sa doposiaľ uchádzali o post prezidenta republiky.
Počet kandidátov nemá žiadnu koreláciu s veľkosťou štátu, ba ani s kvalitou ponuky. Väčšina z nich nemá ani teoretickú šancu uspieť. Veľká časť z nich kandiduje len preto, aby pred voľbami do Európskeho parlamentu prezentovali svoje politické strany a bizarné vízie Slovenska. Napriek tomu majú právo kandidovať. Tento fakt musíme rešpektovať.
Ktorých by ste zaradili do prvej päťky?
Dlhodobé prieskumy poukazujú na to, že tu máme skôr dvoch kandidátov, ktorí majú reálnu šancu dostať sa do druhého kola a súperiť o post prezidenta republiky. A potom zvyšnú deviatku.
No ak sa pýtate na prvú päťku, ktorá by za určitých, no málo pravdepodobných okolností mohla zamiešať karty, tak tú tvoria okrem Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka aj Štefan Harabin, Igor Matovič a Ján Kubiš. Práve Harabin s Matovičom a v rozhodujúcej miere aj s sám Fico, môžu spôsobiť to, že sa do druhého kola automaticky nemusia dostať Pellegrini s Korčokom.
