TRNAVA. Trnavský kraj má nového policajného šéfa, od 1. februára je ním Ján Pažický (52). Ten doteraz pôsobil celú kariéru v susednom Bratislavskom kraji.
V Policajnom zbore pôsobí už od roku 1991, za posledných 25 rokov zastával viacero riadiacich funkcií.
Aj o tom, aké je to pre Bratislavčana prísť do Trnavy, čo chýba súčasným policajtom, čo najviac trápi krajské mesto i aký má názor na dekriminalizáciu drog či legalizáciu marihuany, sme sa s ním porozprávali priamo v jeho kancelárii.
Celú kariéru ste pôsobili v Bratislave, neobávali ste sa príchodu do Trnavy? Fanúšikovia Spartaku také veci ťažko nesú...
Nie som z Bratislavy, pochádzam z Prievidze. Nie som ani fanúšikom futbalu, nechodím na zápasy, ak tak, iba pracovne. Trnava má skalných fanúšikov, no neobávam sa ich. Za mňa všetci, čo fandia v rámci slušnosti, sú na štadiónoch vítaní.
Ako by sa dali podľa vás riešiť rizikové zápasy medzi Spartakom a Slovanom, aby sa vždy nemuseli usporadúvať policajné manévre?
Určite by sa to dalo robiť aj inak, ale to by sa museli mnohí fanúšikovia inak správať, prípadne by si ich mali vychovať futbalové kluby. Ale dokým sú, akí sú, bude naša účasť na takýchto zápasoch potrebná.
Zlepšuje sa to podľa vás?
Určite v minulosti bolo viac násilia, fanúšikovia sa stretávali pred zápasom a organizovali hromadné bitky, tie sa prenášali aj na tribúny. Máme informácie, že sa to sem-tam deje aj teraz, ale mimo štadiónov.
Na nich je to väčšinou o verbálnych atakoch. Je to na škodu celému fandeniu i športu, ale tak to je.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Aký je stav polície,
- čo súčasným adeptom na policajtov chýba,
- aký má názor na dekriminalizáciu marihuany,
- ako plánuje zakročiť voči vysokej nehodovosti,
- kedy začnú používať testery na drogy.
Prečo ste prijali miesto v Trnave?
Ponúkli mi ho, dostal som pracovnú ponuku, ja som ju zvážil a nadriadeným som oznámil, že s veľkou pokorou toto miesto prijímam.
Vedenie Policajného zboru SR mi nekládlo žiadne podmienky, ani ja som nemal žiadne. Toto miesto v tom čase nebolo navyše obsadené, takže nikto nemusel kvôli mne skončiť. Neberiem to ako výzvu, skôr som to prijal s tou pokorou, že idem do kraja, ktorý nepoznám, s cieľom robiť poctivú manažérsku policajnú prácu. Zároveň mi povedali, že idem do ťažkého kraja, ktorý má svoje špecifiká, mentalitu a zlú personálnu základňu. Z toho, ako ma prijali, som príjemne prekvapený.
Svoj profesijný životopis som prvý deň môjho nástupu poslal každému podriadenému, nakoľko majú právo vedieť, kto je ich nový riaditeľ, pričom som spomenul aj to, že som bol aj raz disciplinárne potrestaný uložením písomného pokarhania.
