TRNAVA. Vďaka poruche na vodovodnom potrubí na Jerichovej ulici objavili pozostatky Malženickej brány. Tá ako posledná zo štyroch ešte nebola preskúmaná. Trnava mala v stredoveku štyri brány, Dolnú, Hornú, Lovčickú a Malženickú.
Ako tento nález obohatí dejiny, prečo ju v minulosti zamurovali, v akom režime brány fungovali a ako hradby chránili mesto pred nájazdmi, sme sa porozprávali s archeológom a dekanom Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Erikom Hrnčiarikom.
Unikátny nález, kde vás zastihla správa o jeho o objave?
Ja som bol v podstate celý čas pritom. Išiel som z práce z univerzity domov a všimol som si, že robotníci riešili havarijnú situáciu na potrubí na Jerichovovej. Robili výkop.
V 90. rokoch sa tam robila plynofikácia, zrealizovali sa nejaké čiastkové výskumy, ale presná poloha brány tam nebola zaznačená. Upozornil som Pamiatkový úrad, aby kontaktoval stavebníka.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Prečo sa o bránach doteraz nevedelo,
- ako stavali Trnavčania hradby,
- prečo Malženickú bránu zamurovali,
- kto ohrozoval stredovekú Trnavu,
- či malo mesto tajné chodby,
- ako sa husiti zmocnili Trnavy.
Vizuálne som prekontroloval prvotný výkop, ale nič tam nebolo. Na ďalší deň museli pre opravu poruchy rozšíriť výkop do oboch strán. Boli sme dohodnutí, že sa tam zastavíme.
Pravdou je, že pre akýsi vnútorný nepokoj archeológa, som tam išiel skôr. Vstúpil som do výkopu a videl som už, ako sa postupne obnažujú múry. Neopísateľný pocit.
O čom svedčí nález poslednej štvrtej brány?
Svedčí o tom, že Trnava mala v stredoveku štyri brány, čo sme síce vedeli, ale nevedeli sme , kde sa tieto brány presne nachádzajú. Vedeli sme iba ich približnú polohu.
Vlani sme preskúmali Dolnú bránu na terajšom Námestí SNP, predtým sme preskúmali aj zvyšky Hornej brány v lokalite Zelený kríček.
V 90. rokoch sa robil prieskum Lovčickej brány, ktorá je situovaná medzi City Arenou a Západoslovenským múzeom. Som rád, že naša katedra bola až pri troch z nich.

Prečo sa donedávna nevedelo, kde presne sú?
My sme predpokladali, že kde sa približne nachádzajú, čiastočne sú vyobrazené v niektorých historických kresbách, ale nevedeli sme presnú lokalitu, lebo sa tam nič zásadné nerobilo. Ďalej, o Maženickej bráne sa veľa nevie aj preto, lebo ju ešte v stredoveku zamurovali.
Viete aj prečo?
Trnavčania sa tak snažili chrániť mesto pred nepriateľmi. Po skončení stredoveku a nástupe novoveku, čoraz častejšie dochádza k nájazdom, hradby chránili mesto pred nimi. A najväčšie slabiny hradieb, čo platí odjakživa, sú práve brány.
Preto Malženickú i Lovčickú zamurovali a používali sa iba Horná a Dolná. Viac tak ochránili mesto a navyše, posilnili počas renesancie tieto vstupy barbakanmi. Išlo o vysunutý priestor pred hradbami, odkiaľ dokázali odbiť nepriateľa skôr, než sa dostal k hradbám.

V ktorom roku ich zamurovali?
To presne nevieme. Z polovice 15. storočia máme správu, že brána dostala nový padací most, v ďalších písomnostiach sa uvádza okolo roku 1530, kedy už neplnila svoj účel. Takže niekedy medzitým.
Ako vyzerala?
Predstavte si vežu s otvorom s padacím mostom cez priekopu. Samotná brána bola z dreva okovaná masívnym železom, aby odolala útokom.