TRNAVA. Rozprávali sme sa s bývalou basketbalistkou Reginou Palušnou, ktorá reprezentovala Slovensko a počas svojej dlhej kariéry pôsobila nielen v európskych krajinách, ale aj v exotickom Libanone, Jemene a v ďalekej Austrálii.
Aké sú vaše basketbalové začiatky?
Moje začiatky v basketbale siahajú do Trnavy, keď som mala 7 alebo 8 rokov. Zuzka Žitniaková, naša rodinná známa, trénerka detí, organizovala nábor a ja som sa k nej pridala. Prvé roky svojej športovej cesty som prežila v Trnave pod jej vedením.
Aká bola jesenná časť Spartaka Trnava? Čítajte Do Valencie ste odišli v devätnástich rokoch. Aké to bolo odísť do zahraničia v tak mladom veku?
Toto obdobie bolo pre mňa vzrušujúce a zároveň náročné. Odišla som od rodičov v 14 rokoch, keď ma kúpili Košice. Preto som necítila žiadny smútok z toho, že mi chýba mama alebo otec.
Vybrala som sa do zahraničia, no vtedy som vôbec nevedela po anglicky a prestúpila som do jedného z najlepších klubov v Európe, do Valencie.
To obdobie bolo náročné z basketbalového aj zo psychického hľadiska. Teraz, s odstupom času, to vnímam ako skvelú skúsenosť, ktorá mi veľa dala do života.
Prečo ste sa rozhodli prestúpiť do Valencie?
Mala som šťastie a dostala som ponuku, ktorú sa jednoducho nedalo odmietnuť. Vtedy bola Valencia jedným z najlepších klubov v Európe a takáto príležitosť sa mi už nikdy nemusela naskytnúť.
Marcel Masár má za sebou svoj prvý tréning s A-mužstvom Spartaka Čítajte Často vás sprevádzali zdravotné problémy. Myslíte si, že vás zastavili v ceste za lepšou kariérou?
Určite, no už som s tým zmierená. Moja kariéra je za mnou a bola skvelá. Veľa som nad tým rozmýšľala. Vždy, keď som dosiahla výbornú formu, prišlo zranenie. S odstupom času som si uvedomila, že keď som sa cítila dobre, kluby sa ma báli podpísať, pretože mali pri mojom mene výkričník.
Koľko operácií ste absolvovali za celú kariéru?
Podstúpila som osem chirurgických zákrokov vrátane operácií chrbtice, členku, achilovky a opakovaných zákrokov na oboch kolenách.
V kariére ste hrali v Španielsku, v Maďarsku, v Česku, v Austrálii, v Libanone, vo Švédsku, vo Francúzsku, v Belgicku, na Islande, v Kuvajte a v Poľsku. Kde si najviac užívali hranie basketbalu?
Každá krajina je niečím špecifická. Basketbal je na celom svete rovnaký, ale všade iný.
Najlepšie som sa cítila v Španielsku, kde mi vyhovoval štýl hry, a v Austrálii to bolo perfektné, tam som zažila úžasné dve sezóny.
Aké boli najlepšie momenty vo vašej basketbalovej kariére?
Najradšej si spomínam na majstrovstvá sveta do 20 rokov. Vtedy som dosiahla veľké úspechy a zaujala som najlepšie kluby z Európy.
Bola som vyhlásená za hráčku v najlepšej päťke na svete a v najlepšej trojke z Európy, čo výrazne podporilo rozvoj mojej kariéry.
Neskôr som s rôznymi klubmi dosiahla víťazstvá v lige a v pohári. Jedným z vrcholov bola aj výhra v českom pohári počas môjho pôsobenia v Brne.
V Jaslovských Bohuniciach nie je s jeseňou spokojnosť. Mužstvo čakajú obmeny aj kvalitná zimná príprava Čítajte Aké krajiny považujete za najzaujímavejšie z hľadiska kultúry a basketbalovej atmosféry?
Určite Španielsko, kde ľudia zbožňujú basketbal. Dovolím si povedať, že basketbal je po futbale druhým najobľúbenejším športom v tejto krajine. Okrem toho je to skvelá krajina na život – či už vďaka príjemnému podnebiu, alebo úžasnej mentalite ľudí. Celkovo si Španielsko získalo moje srdce.
Vo svojej kariére ste hrali v Libanone. Aká bola pre vás táto epizóda?
To bolo náhodné. Využila som tú možnosť vtedy, keď bola voľno medzi sezónami v Austrálii, kde majú až päťmesačnú prestávku. Nakoľko som nechcela zaháľať, môj manažér mi našiel príležitosť v Libanone.
V týchto arabských krajinách sú sezóny krátke, takže som sa tam rozhodla udržať si formu a kondíciu. Bola to skvelá skúsenosť a som rada, že som ju zažila. Napriek mnohým predsudkom je život v Libanone úžasný. Basketbal tam síce nie je na vysokej úrovni, ale postačil na udržanie kondície.
Nebáli ste sa tam?
Vtedy neboli žiadne dôvody na obavy. Krajina je veľmi rozvinutá, ľudia sa spájajú, navštevujú a sú veľmi pohostinní. Libanon je obľúbeným cieľom pre veľké množstvo turistov.
Šúrovciam sa ako nováčikovi 8. ligy darí. Na jar chcú ponaháňať lídra tabuľky Čítajte Prečo ste sa rozhodli otvoriť vlastný pub po ukončení kariéry v basketbale?
To bola náhoda, pretože som sa celý život venovala basketbalu. V tridsiatke som ukončila svoju kariéru v basketbale, ktorému som sa venovala od svojich ôsmich rokov. Celých 22 rokov som sa ničím iným nezaoberala, len som hrávala basketbal.
Po niekoľkých mesiacoch pokoja a starostlivosti o svoje telo som si začala uvedomovať prázdnotu. To ma motivovalo začať uvažovať, kde by som sa mohla ďalej uplatniť.
Raz mi kamarátka pripomenula, že som kedysi vyjadrila záujem o vlastný podnik. Našla som oblasť, ktorou by som sa mohla zaoberať, a začala som pracovať v tomto smere.
Mali ste problém, že počas rizikových zápasov vám nechceli pustiť ľudí do podniku. Vyriešilo sa to nejako?
Podnik mi stále zatvárajú z prednej strany, no od doby, kedy bol zrekonštruovaný Ružový park, je aspoň otvorený z parku. Určite to nie je také ako v iné dni a ako v iných podnikoch, ktoré sú situované na iných miestach.
