TRNAVA. Začiatkom marca nahlásili na políciu príbuzní nezvestnosť 41 ročnej ženy. Silviu, matku dvoch detí, počas nasledujúcich dní hľadali desiatky policajtov a dobrovoľníkov v okolí Dolných Orešian (okres Trnava), v blízkych lesoch, vinohradoch aj v opustených chatách. Do akcie policajní pátrači zapojili aj psovodov so svojimi služobnými psami a v pátraní im pomáhal aj Záchranný systém Slovensko.
Silviu nakoniec našli v lese mŕtvu, rozhodla sa siahnuť si na život. Čo bolo skutočnou príčinou jej skratového rozhodnutia sa možno dozvedeli aspoň jej príbuzbní, doma nechala list na rozlúčku.

„Prípad úmrtia vyšetrujeme s podozrením na prečin usmrtenia. Miesto pátracej akcie bolo vytipované na základe získaných informácií o možnom pohybe nezvestnej osoby. Vzhľadom na citlivosť prípadu nie je možné poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ povedala Mária Linkešová, krajská hovorkyňa polície.
Počet samovrážd na Slovensku z roka na rok iba stúpa. O faktoroch, ktoré ovplyvňujú výber spôsobu samovraždy jednotlivca, je známe len málo. Prečo obesením? Prečo v lese? Prečo listy na rozlúčku?
Presná odpoveď neexistuje
„Uniformná odpoveď na uvedené otázky, ani algoritmus, ktorým by sme vedeli predpokladať daný čin a jeho postupnosť, žiaľ neexistuje. Istú rolu pri výbere spôsobu môže hrať mediálne zobrazovanie samovraždy, doslova to, čo človek vidí v televízii, o čom číta, jeho názory na iné spôsoby samovraždy, kontakty s tými, ktorí sa o samovraždu pokúsili,“ skonštatovala psychiatrička Kamila Ivanová, zástupkyňa primára Oddelenia psychiatrie vo Fakultnej nemocnici v Trnave.
Epidemiologické štatistiky u nás i vo svete poukazujú na to, že dokonanú samovraždu spáchajú v 90 percentách ľudia s prejavmi duševného ochorenia. Medzi najviac ohrozených pacientov patria tí, ktorí trpia poruchami nálady, úzkostnými poruchami, sú závislí na alkohole či na drogách, majú nevyliečiteľnú chorobu a ďalšie.
Treba vyhľadať pomoc
Ako môže rodina, okolie spozorovať na osobe, že sa s ňou niečo deje a potrebuje pomoc? Ako by mali v takom prípade postupovať?

Treba okamžite vyhľadať odbornú pomoc. „Počet ľudí so psychickými poruchami narastá. Žiaľ, zo strachu pred hanbou a stigmou mnohí z nich nevyhľadajú odbornú pomoc a nevyužijú možnosť liečby. Pričom vzhľadom na to, že mnoho z tých, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, sa pohybuje medzi túžbou žiť aj zomrieť, práve včasná intervencia môže zásadne zmeniť smerovanie každého pacienta,“ doplnila Ivanová.
Netreba to podceňovať
Pokus o samovraždu a samotná samovražda predstavuje nesmierne tragickú udalosť pre každého človeka, jeho príbuzných, pre samotného psychiatra, terapeuta, ale aj pre lekára prvého kontaktu a koniec-koncov pre všetkých zúčastnených záchranárov, policajtov či hasičov.
„Odvolávajúc sa na odbornú literatúru, samovražda jedného človeka je tak tragickou udalosťou, že zasiahne v priemere 135 ďalších ľudí – rodinu, blízkych, priateľov a okolie a najnovšie výskumy uvádzajú, že títo ľudia môžu byť ňou následne rovnako ohrození. Otázky typu „Ako sa tomu dalo predísť? Čo sme si mali všimnúť a nevšimli? Kde sa stala chyba?“ zostávajú nezodpovedané a ťaživé mnohokrát po celý život,“ povedala na záver Ivanová.