TRNAVA. Trnava bola kedysi baštou šachu Československa, píše o tom 72-ročný Ladislav Dubravský vo svojej knihe 100 rokov šachu v Trnave.
On sám síce hrá šach desiatky rokov, no neradí sa medzi profesionálov. Jeho poslaním nebolo vyhrávať šachové turnaje, ale ich organizovať. Aj o tom, ako sa dá hranie šachu využiť v bežnej realite, či je iba pre vzdelaných ľudí a v čom môže byť nápomocný pre deti, nám prezradil v rozhovore.
Ako dlho hráte šach?
Šachom sa zaoberám v rôznych podobách od svojich 16 rokov. Aktívnych priaznivcov zhromaždených v kluboch môžeme rozdeliť do viacerých skupín. Sú tu čistokrvní šachisti, potom organizátori a hráči v jednej osobe a napokon tí, pre ktorých je organizovanie šachového života prevládajúcou úlohou, pretože to niekto v klube robiť musí.
Mnohí bežní ľudia ho síce zaň nepovažujú, ale prečo šach športom je?
Šachista odohrá partiu v dĺžke priemerne od štyroch do piatich hodín. Predstavte si maximálne sústredenie, permanentnú záťaž mozgu pri príprave a analýze ťahov seba aj súpera.
Bežne mozog človeka spotrebuje asi 20 percent energie, ktorú potrebuje na svoju prevádzku. Preukázalo sa, že šachisti pri špičkových partiách dokážu schudnúť aj niekoľko kilogramov. Je tu prítomná nadmerná spotreba energie nielen v mozgu, ale zároveň je aktívne aj celé telo, aj keď hráči iba sedia a rukou hýbu figúrkami. Pripomína mi to jedno konštatovanie, ktoré som dávnejšie počul. Výkon operného speváka je porovnateľný s výkonom baníka.
Prečo podľa vás ľudia hrajú po stáročia šach?
V prvom rade je prítomný moment súťaživosti. Chceme súpera poraziť v čestnom súboji a pri pravidlách, ktoré sú jednoznačné.
Druhým dôležitým bodom je snaha a túžba chcieť zaťažovať svoj mozog riešením náročných situácií, ktoré pri hre vzniknú.
Tvrdím, že človek, ktorý nechce namáhať svoj mozog riešením hlavolamov, rébusov a rôznych druhov problémov, školských či pracovných úloh, nedosiahne v šachu, ale väčšinou ani v osobnom živote veľa.
V čom vám hranie šachu pomohlo v živote?
V šachu riešite problém na šachovnici s rizikom, že keď sa nesprávne rozhodnete, prehráte partiu. Lenže každá prehratá partia sa analyzuje a druhý raz sa jej chceme vyhnúť.
V rozhovore sa ďalej dočítate
- Prečo by mali hrať šach aj deti,
- ako sa dá pri hre relaxovať,
- je potrebné ovládať jednotlivé taktiky,
- kedy zažila Trnava najväčšiu éru šachu,
- prečo to už dnes tak nefunguje ako kedysi,
- čo umelá inteligencia, ktorá porazí aj najväčších veľmajstrov šachu.
Človek, ktorý takúto skúsenosť nemá, sa ťažšie poučí aj z chýb v osobnom či pracovnom živote. Ako organizátorovi šachistovi mi šach jednoducho pomohol rozvíjať celú škálu osobných schopností pracovných, športových či ľudských. Zároveň je tu prítomný spoločenský rozmer. Môžem povedať, že šach je nielen športovým zápolením, ale aj životným štýlom.
